Prestupové leto sme odštartovali zárobkom 270tisíc €, ktoré sme inkasovali vďaka predaju Nikolu Glavinu z Jablonca do Pardubíc. Potom prišiel na rad odchod nepotrebných hráčov, ktorým nebola predĺžená zmluva - tentokrát išlo o krídelníka Janderu a defenzívneho záložníka Bernáta. Exodus pokračoval odchodom dvojice Gabriel - Michal Pecha, ktorí ma zatiaľ nepresvedčili o svojich kvalitách a tak je pre nich hosťovanie v nižšej súťaži poslednou možnosťou, ako si vybojovať miesto v tíme. Po nich odišiel aj obranca Geraldo Oliveira, ktorý nedokázal naplniť svoj potenciál a tak sme na ponuku vo výške 150tisíc € z Hradca s radosťou kývli. Posledný letný odchod už bolel omnoho viac. Slavia si u nás vyhliadla talentovaného mladíka Martina Tobiáša, ktorý nedokázal odolať jej vábeniu. Prestupovú sumu sme napokon vyšperkovali na 1,8milióna €, čo bola celkom dobrá náplasť na naše ubolené duše. V januári sa udiali dva ďalšie odchody kľúčových hráčov, pričom začnem tým pozitívnym. O nášho kľúčového muža obrany, stopéra Modoua Sèneho, sa začali zaujímať kluby z MLS a samotný hráč sa presunu do zámoria nebránil. Prijali sme teda ponuku zo Seattlu vo výške 4milióny €. Keď už sa zdalo, že je všetko dohodnuté, s rovnakou ponukou dobehli z LAFC, pričom sme s nimi mohli aj jednať o jej navýšení. To sme samozrejme využili a nakoniec sa dohodli na odstupnom vo výške 7miliónov €! Pri tejto sume bol odchod Sèneho omnoho jednoduchší. Oveľa horšie som znášal odchod našej brankárskej jednotky - Abdala Moianeho. Okolo neho začali krúžiť európske veľkokluby ako Arsenal, oba manchesterské kluby, či Bayern. Bohužiaľ pre nás, Abdala mal v zmluve výkupnú klauzulu vo výške 850tisíc €, takže namiesto poriadneho odstupného sme sa dočkali akurát omrviniek. Prestupový rok sme potom zakončili odchodom skúseného Filipa Štěpána do Kroměříža.

Dobrou správou bolo, že už pred začiatkom letnej prípravy som mal v kádri všetky nové posily, nakoľko prestupové siete som rozhodil už počas jarnej časti minulej sezóny. Opäť sme posilnili áčko i dorast, čo je pre náš klub veľmi dôležité, nakoľko nám dorast generuje slušné zisky. Do áčka postupne pribudlo 5 hráčov, pričom najvýraznejšie sa presadil útočník Aleš Boček, za ktorého sme museli zaplatiť 550tisíc €, čo je nový klubový rekord. Okrem neho sa slušne viedlo aj krídelníkom Igorovi Velkovskimu a Lukášovi Vargovi. O niečo viac som očakával od krajného beka Javiera Vallejosa z Argentíny, no rozhodne nad ním nelámem palicu. Najväčšie letné sklamanie tak panuje s výkonmi Jána Mihalíka, ktorému by zrejme viac prospelo hosťovanie, ktoré sa mu pokúsim v budúcnosti vybaviť. Aby som nezabudol, tak sa nám znova podarilo predĺžiť hosťovanie Josefovi Koudelkovi, ktorý bol našim najlepším hráčom. K dorastu sa v lete pripojili Yves Traoré, Josef Moravec a Mouroukou Berthé, pričom najmä od prvých dvoch si v budúcnosti sľubujem veľa.

Kto čakal, že v zime sa už žiadne nákupy neudejú, šeredne sa mýlil. Došlo totiž na moju závislosť a úchylku v jednom - nákup talentov z čierneho kontinentu. Postupne do áčka pribudli Éric N´Guessan, Mathias Adam a Ismaël Guehi a okrem nich aj belgický stopér Cyrille Mathenia. Všetci 4 sa okamžite zaradili do základnej zostavy, no rozhodne od nich v budúcnosti očakávam viac, nakoľko majú potenciál byť našimi kľúčovými hráčmi. Z tejto štvorice obstál len brankár Guehi, ktorý sa okamžite stal našou oporou. Príchodom sa nevyhol ani náš dorast, kde početnú africkú enklávu doplnili Michael Okeke, Ifeanyi Babatunde (veľký talent) a Alexandre Bassolé.

Poriadne perný rok majú za sebou aj naši zamestnanci, nakoľko v ich radoch došlo k veľkému prievanu. Opäť sme o niečo zvýšili ich kvalitu, keď najmä trénerský a náborový tím už patria medzi najlepšie v lige. Čo sa týka samotných zamestnancov tak najskôr do klubu pribudli noví Tréneri brankárov - Marek Kohoutek a Jan Pospíšil, neskôr 4 Skauti - Tomáš Shejbal, Jaroslav Večera, Josef Chaloupka a Rastislav Urgela. Okrem nich máme aj dvoch nových Náborových analytikov - Filipa Látala a Daria Mamića a takisto nového Analytika výkonu - Michala Housku. Lekársky tím sa rozrástol o Fyzioterapeuta Petra Procházku a Vedúceho výkonnostného oddelenia Daniela Červenku.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Letná príprava sa niesla v znamení zápasov s európskymi tímami zvučných mien. Vrcholom prípravy bol znova domáci FMS Cup, na ktorom sme tentokrát privítali tri tímy z Anglicka, pričom sme napokon hrali proti Evertonu a Middlesbrough. Celkovo hodnotím prípravu veľmi kladne, nakoľko sme v nej vyhrali až 5 zápasov, pričom sme prehrali len so spomínanými karamelkami z Evertonu.

Počas zimnej pauzy sme si znova zahrali Tipsport Ligu, no tentokrát sme už takí úspešní neboli. Na úvod sme síce zdolali tímy zo Slovenska (Skalicu a Senicu), ale v rozhodujúcom zápase o postup zo skupiny sme nestačili na Slovácko, ktoré tak mohlo oslavovať postup do vyraďovacej časti. Podobne ako Tipsport Liga dopadla aj Zimní Liga, ktorú sme po x rokoch nedokázali vyhrať, keď bol nad naše sily Standard Liège.

Leto | Zima

Po dvoch dobrých sezónach medzi českou elitou nás bookmakeri tipovali na stred tabuľky (9. - 11. miesto), čo bolo pre mňa potešujúce, ale zároveň aj zaväzujúce, nakoľko sme to museli potvrdiť aj na ihrisku. Los nás v úvode nešetril, keď nás hneď v 1. kole poslal na Sinobo Stadium pražskej Slavie, kde sme síce podali dobrý výkon, ale na viac ako prehru 1:2 nám nestačil. Našťastie, z prehry sme sa okamžite oklepali, keď sme najskôr uštedrili debakel Brnu a následne zdolali i Sigmu a Hradec. Dobrú sériu nám pretrhol až Baník, ktorému sme na jeho ihrisku podľahli 0:1. 9 bodov z 5tich zápasov som bral ako slušný počin a to som ešte nevedel, čo nás čaká. Po prehre v Ostrave sme totiž odštartovali 2 a pol mesačnú sériu zápasov bez prehry, ktorá trvala od 29.8. do 6.11. Počas tohto obdobia sme 6 zápasov vyhrali a 2 remízovali, pričom sme zdolali aj Plzeň či Spartu. Naše výkony boli vynikajúce, pomaly sme lietali v oblakoch. Späť na zem nás poslal dvojzápas s Libercom a Budějovicami, kde sme nezískali ani bod a dokonca sme ani nestrelili gól. Zrejme to bola dobrá facka, nakoľko sme vo zvyšných 4 jesenných dueloch uhrali 10 bodov, keď sme zdolali aj Slaviu, čo bol ďalší cenný skalp na našom konte. A aby toho nebolo málo, tak táto séria nás dokonca katapultovala na čelo tabuľky, čo znamenalo, že sme sa stali jesennými kráľmi!

Do jarnej časti sme teda vstupovali ako líder tabuľky a jeden z ašpirantov na titul. Ja sám som bol veľmi zvedavý, ako sa s touto situáciou popasujeme, nakoľko pre nás išlo o úplné novú situáciu. Po úvodných troch kolách, v ktorých sme zdolali Baník, Chrudim i Jablonec, to vyzeralo, že to s útokom na titul myslíme vážne. Tlak na naše mužstvo bol obrovský a napokon sme mu podľahli. Koncom februára sme prehrali zápas v Plzni, ktorý odštartoval najhoršie obdobie sezóny, ktoré trvalo v podstate až do konca základnej časti. Počas tohto obdobia sme v 8 zápasoch uhrali 8 bodov za 2 výhry, 2 remízy a 4 prehry, no rozhodne som z toho nerobil žiadnu drámu, nakoľko nám to aj tak stačilo na fantastické 4 miesto po základnej časti! Prvýkrát pod mojim vedením sme si teda zahrali v skupine o titul a ani tam sme sa nestratili. Získali sme 9 bodov z 15tich možných, čo považujem za veľmi slušný počin, vzhľadom na našu slabšiu formu v závere sezóny a kvalitu našich súperov. Napokon sa nám podarilo udržať si 4. miesto v tabuľke, no na našu smolu, nám to nestačilo na priamy postup do Európy. Dostali sme však možnosť zahrať si Finále európskeho play-off, kde nás čakala rozbehnutá Bohemka, s ktorou sme počas sezóny uhrali 2 remízy 1:1. Aj do tretice sa hral vyrovnaný zápas, ktorý, na našu veľkú radosť, rozhodla najdrahšia posila v histórii klubu Aleš Boček. Víťazstvo 2:1 nás posiela do predkôl Konferenčnej ligy!

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

V tohtoročnej edícii národného pohára sme zažili pre nás nevídanú situáciu, keď sme po vyradení Živaníc z MSFL dostali v 3. kole tím Slovan Havířov až z Okresního přeboru. V tomto zápase sme si tak zaspomínali na staré časy. Po vyradení Havířova sme si však vyčerpali šťastie na los, nakoľko v 4. kole sme cestovali na Slaviu. A to bola naša konečná, aj keď nechýbalo veľa a z postupu sme sa mohli radovať my. Zápas totiž rozhodol až penaltový rozstrel.

V našom klube asi platí pravidlo, že keď urobí áčko nejaký úspech, dorast ho automaticky prekoná. Áno, dočkali sme sa prvého titulu! Dorastenci majú za sebou fantastickú sezónu, ktorú zakončili titulom v dorasteneckej lige a aby toho nebolo málo, tak vyhrali i Jihomoravský pohár a následne aj Národní mistrovství. 3 trofeje z 3 možných. Poctivá práca priniesla svoje ovocie. Aby som nezabudol, tak sezónu snov dokonal nábor juniorov, ktorý bol tento rok skvelý. Verím, že do áčka by sa v budúcnosti mohli dostať Frank Ndongo i Matěj Mareček a možno i Mateusz Formella. Takto vyzerala súpiska dorastu na konci sezóny.

Prestupový rok pre nás začal dobre. V lete nás neopustila žiadna opora, čo bolo super. Navyše sa mi podarilo vybaviť niekoľko hosťovačiek pre naše mladé talenty. Postupne takto odišli Ján Mihálik, Mouroukou Berthé, António Prazeres a Ousmane Traoré. Okrem nich odišiel aj nepotrebný brankár Gabriel, ktorého angažovanie sa nám absolútne nevydarilo. To zimné prestupové obdobie už bolo o inom. Začalo veľmi zle. Ako prvý odišiel jeden z našich kľúčových hráčov ofenzívy, ľavý krídelník Stanisław Marciniak. Ten mal v zmluve nepopulárnu výkupnú klauzulu na 850tisíc €, ktorú bez váhania vyplatilo rímske Lazio. Druhý zimný odchod už bol o inom. V Manchestri si vyhliadli nášho mladého belgického stopéra Cyrille Methaniu. Cyrille bol zvláštny prípad. Bezpochyby ide o veľký talent, avšak ja som z neho nedokázal vydolovať lepšie výkony ako 6,67 v prvej sezóne a 6,54 v tejto. Zo stopéra číslo 1 bol zrazu stopér číslo 3 a tak sme ho do United s radosťou predali. Navyše, sume 12miliónov € + 3,5milióna€ v bonusoch sa tak či tak nedalo odolať. Ďalšie odchody boli v znamení veľkej nostalgie. Opustilo nás totiž trio, ktoré to s nami ťahalo poriadne dlho. Martin Látal k nám prišiel počas pôsobenia v F:NL, duo Jaroslav Ostrák - Lukáš Ujfaluši dokonca počas pôsobenia v Divizi. Chlapci, ďakujeme! V závere sezóny sme ešte stihli predať stredného záložníka Cyrille Diabagatého, ktorý neodolal vábeniu peňazí zo Spojených arabských emirátov.

V lete sa mi podaril jeden veľký majstrštyk, ktorý zároveň ukázal nelogickosť našej obľúbenej hry. Pozornému divákovi zrejme neušli fantastické výkony Josefa Koudelku. Ten je jednou z najväčších mladých hviezd ligy, vytvoril rekord v počte asistencií, získal ocenenie talent roka a dokonca sa stal európskym Golden Boy. Čo na to Slavia, ktorej hráč patrí? Kľudne si ho zoberte späť do Drnovíc, dokonca sa môžeme dohodnúť na záväznom budúcom predaji za 900tisíc €. Boli by sme sprostí, keby sme to nevyužili. Josef, vitaj späť v našom klube, tentokrát nastálo! Okrem Josefa sme do klubu priviedli ďalšieho SZ s veľkým potenciálom - Hervé Coulibalyho, ktorý ma našliapnuté na veľkú kariéru. V zime sme ulovili ďalšiu veľkú rybu na africkom kontinente, keď sme získali Mike Boahena, ktorý ja takisto veľkým talentom. Po ňom prišiel do tímu aj nórsky krídelník Mikael Valrygg, ktorý už v Česku pôsobil, keď hral 4 roky za Vyškov. Už vtedy som mal oňho záujem, ale vyšlo to až teraz. Medzi "príchody" musím zaradiť aj spomínaného Cyrille Methaniu, ktorý u nás ostal na hosťovaní do konca sezóny po zimnom prestupe do Manchestru. Aby som nezabudol, tak do áčka boli po konci v doraste preradení Josef Moravec, Alexandre Bassolé, Ifeanyi Babatunde a Yves Traoré, pričom prví traja sa dokonca zaradili do základnej zostavy. Jedná posila prišla aj do dorastu, ktorý posilnil Soumaïla Camara. Na záver jedná taká zaujímavosť. Moja detailná práca so skautingom a dlhé hodiny hľadania mladých talentov priniesli svoje prvé ovocie, keď máme v TOP30 svetových talentov hneď 3 hráčov, pričom brankár Guehi je dokonca na 2. mieste.

Počas roka sme v klube privítali hneď 6 nových zamestnancov, ale na rozdiel od minulých rokov sme tentokrát posilnili dorastenecký tím. Dorastenci tak majú k dispozícii špičkový servis, ktorý je najlepší v lige, čo bol jeden z mojich dlhodobých cieľov.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Počas leta sme zvolili ľahšiu prípravu. Kvalita našich súperov nebola na extra úrovni, v podstate sme odohrali len dva ťažšie zápasy a to so Sturmom Graz a Dunajskou Stredou. Po prvýkrát sme si vyskúšali aj turné v zahraničí, keď sme začiatkom prípravy vycestovali na Slovensko, kde sme okrem iného odohrali zápas aj v mojom rodnom Poprade. Bohužiaľ, prvýkrát pod mojim vedením sa neuskutočnil tradičný FMS Cup, nakoľko Lyon odmietol účasť a turnaj sa už znova zorganizovať nedal.

V zime sme sa nezúčastnili Tipsport Ligy, čo bola škoda, takže sme si súperov museli zháňať samy. Napokon sa nám podarilo nájsť súperov z rôznych kútov Európy, pričom vrcholom prípravy bola domáca Zimní liga, kde sme privítali 3 belgických súperov.

Leto | Zima

Média nás aj tento rok tipovali na stred tabuľky, no ja som sa chcel dostať do skupiny o titul, čo podľa mňa nebolo nereálne. Vstup do sezóny sme mali veľmi dobrý, keď sme v úvodných piatich zápasoch ani raz neprehrali a na konto si pripísali 11 bodov. Treba však povedať, že sme väčšinou hrali proti slabším súperom. Prvé ťažké zápasy sezóny sme nezvládli, keď sme najskôr prehrali so Slaviou, aby sme následne podľahli aj Libercu. To už nebolo také ideálne a navyše nás čakal ďalší ťažký zápas a to s Plzňou. V ňom sa nám podarilo túto zlú minisériu prelomiť, keď sme Viktoriánov zdolali dvoma gólmi v závere zápasu. Touto výhrou sme odštartovali parádnu sériu bez prehry, ktorá sa zastavila až na čísle 8. Počas nej sme zaznamenali bilanciu 5-3-0, pričom sme zdolali aj Spartu, či uhrali bod s Baníkom i Jabloncom. Dobrú sériu nám až v poslednom novembrovom kole pretrhli České Budějovice, ktoré nám pripravili tretiu prehru v sezóne. Z nej sme sa však okamžite otrepali a do konca jesene sme ešte stihli zdolať Brno, Opavu i Bohemku, takže po jeseni sme boli na skvelom 3. mieste.

Po dobrej zimnej príprave sme išli do jarnej časti pozitívne naladení, no úvod nám veľmi nevyšiel. V prvom jarnom kole sme ešte dokázali zdolať Chrudim, ale následne sme z ťažkého trojzápasu so Slaviou, Libercom a Plzňou získali len bod, čo rozhodne nebolo ideálne. Neskôr sme však rozbehli dobrú sériu piatich zápasov, v ktorých sme získali hneď 13 bodov za 4 výhry a remízu, čím sme sa prakticky kvalifikovali do skupiny o titul. Sezónny cieľ sme teda splnili a nič na tom nezmenili ani dve prehry v záverečných dvoch kolách základnej časti, po ktorej sme boli na 5. mieste. Do skupiny o titul som šiel s veľkými obavami, nakoľko na jar sme mali doslova katastrofálne výsledky proti top tímom. V závere sezóny sme sa však zomkli, uhrali sme veľmi slušných 9 bodov, keď sme zdolali Bohemku, Liberec a v poslednom kole, kde sa o všetkom rozhodovalo, i Spartu, ktorú sme na jej ihrisku zdemolovali 4:0. To nám napokon zaručilo fantastické 3. miesto, prvú medailu pod mojím vedením a najmä ďalšiu kvalifikáciu do pohárovej Európy!

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

V národnom pohári sme takmer skončili skôr, ako sme začali. V 3. kole sme totiž v Třinci zachraňovali remízu až v 92. minúte, aby sme následne vyhrali na penalty. Neskôr sme poľahky zdolali Chrudim, potom v divokej prestrelke vyradili Brno a v semifinále sme tesne zdolali i Mladú Boleslav. Po tŕnistej ceste sme to teda dotiahli až do finále, pre nás prvého. V ňom nás čakala majstrovská Slavia, teda najťažší možný súper. Motiváciu sme mali veľkú, no napokon sme si kalich horkosti museli vypiť až do dna. Slavii sme totiž podľahli 1:0, pričom sme gól dostali až v 94. minúte. Aby toho nebolo málo, tak od nášho bývalého hráča Martina Tobiáša. Trofej sme teda nezískali, avšak vďaka tomu, že Slavia vyhrala double, sme sa kvalifikovali do posledného predkola Európskej ligy, čo znamená, že budúci rok si s určitosťou zahráme v skupinovej fáze jedného z európskych pohárov!

Sezóna 39/40 bola výnimočná v tom, že sme si prvýkrát v novodobej histórii klubu mohli zmerať sily s európskymi mužstvami. Začínali sme v 2. predkole, pričom vedenie klubu nám dalo za cieľ kvalifikovať sa do skupinovej fázy. Ja som bol vo vyhláseniach omnoho opatrnejší, nakoľko všetko záviselo od priazne, respektíve nepriazne losu. V spomínanom 2. predkole sme dostali srbské Čukarički, čo bol prijateľný súper. Domáci zápas sme zvládli výborne, vyhrali sme 2:0. Odveta bola omnoho viac vyrovnanejšia a napokon sme v nej uhrali postupovú prehru 1:0. V 3. predkole nám už los veľmi neprial. Našim súperom bolo turecké Fenerbahçe a to je už súper iného kalibru. Bohužiaľ, o postupujúcom bolo rozhodnuté už po prvom zápase, v ktorom nás Turci na ich ihrisku zničili 3:0. V odvete sme sa chceli pokúsiť o zázrak alebo aspoň sa rozlúčiť dobrým výsledkom a to druhé sa nám napokon podarilo. Vyhrali sme 2:1, čím sme aspoň potešili našich fanúšikov.

Ďalšiu veľmi dobrú sezónu majú za sebou naši dorastenci. Minuloročný titul sa im obhájiť nepodarilo, no aj s 2. miestom panuje veľká spokojnosť. Chuť si opäť spravili v Jihomoravskom pohári, ktorí vyhrali a následnej aj na Národných majstrovstvách. kde postupne zdolali Baníku, Spartu i Olomouc, čo znamená, že aj tento titul obhájili. Aby toho nebolo málo, tak dobré meno klubu urobili aj na zimnom All Stars Cupe, kde v konkurencii rôznych európskych klubov obsadili 2. miesto, keď prehrali až vo finále so Slaviou. Dobre dopadol aj nábor, z ktorého sme podpísali niekoľko hráčov, pričom medzi najväčšie talenty sa radia Radek Málek, Filip Turek, Thomas Hochauer a Lukáš Minx. Dorast hral v tomto zložení.

Prestupové obdobie pred touto sezónou začalo priam "famózne". Vedenie mi za 7 miliónov predalo ľavého beka Ifeanyiho Babatundeho do Montpellieru. Suma nie úplne zlá, avšak počas jari sme ho predali do United za 12,5milióna € (padlo to, lebo nedostal pracovné povolenie) a ja som potom odmietol ponuky na 10miliónov €, keďže som veril, že sa mi podarí zopakovať sumu, ktorú ponúkli United. Drobnou útechou je fakt, že vedenie vyjednalo aspoň nejaké percentá z budúceho predaja. Po Babatundem sme predali aj troch nepotrebných hráčov, resp. hráčov, ktorí sa nedokázali presadiť tak, ako som si predstavoval. Za Adama, Vallejosa a Mihálika sme zinkasovali 3milióny €. V lete došlo aj ku zaujímavej situácii, keď som mal zrazu v kádri takmer 30 hráčov, čo je pre mňa neúmerne veľa. Zrejme to bolo spôsobené tým, že som posledné roky nakupoval dosť veľa Afričanov, ktorí už nemali vek, aby mohli hrať za dorast, no zároveň som ich nechcel predávať. Preto odišlo hneď 6 hráčov (Traoré, Okeke, Luboyera, Bassolé, Berthé a Camara) na ročné hosťovanie. Prestupový rok vyvrcholil dvoma odchodmi, ktoré potešili najmä klubovú pokladnicu. Tesne pred koncom letného prestupového obdobia si Chelsea u nás vyhliadla brankára Guehiho a na začiatku zimného prestupového obdobia si pre zmenu Manchester United vyhliadol krídelníka N´Guessana. Dokopy sme na nich zarobili 22,25milióna € + nám ich oba kluby nechali na hosťovaní. A aby som nezabudol, tak vyše milióna € sme zarobili aj na predaji nášho bývalého hráča Petra Kováčika, ktorý vymenil bratislavský Slovan za ostravský Baník.

Ako prvý v lete dorazil Josef Koudelka, ktorého sme zo Slavie definitívne vykúpili za predom dohodnutých 900tisíc €. Po ňom prišiel do tímu africký ľavý bek, Serge Koné, ktorého úlohou bolo nahradiť Babatundeho, čo sa mu aj celkom podarilo. Neskôr sme A-tím viac "počeštili", keď do tímu pribudlo duo Andrea Belotti - Marek Lischka, no ani jeden sa napokon nedokázal prebojovať do základu, aj keď Lischka k tomu nemal ďaleko. Okrem československých hájov sme vhodných hráčov hľadali aj v iných kútoch Európy a napokon sa nám podarilo objaviť jeden mladý klenot a to v slovinskej Ľubľane. Tim Majcen nás stál len 1,2milióna €, no ešte koncom leta sme sa stihli pohádať, nakoľko som mu do tímu nepriviedol hráča, ktorý by mu pomohol sa usadiť. Sezónu síce odohral u nás, ale jeho ďalší osud je vo hviezdach, aj keď ja by som si ho rád ponechal. V úplnom závere prestupového leta som musel urobiť dva "panic buy", nakoľko som sa bál, že nebudem mať k dispozícii brankára. Do tímu tak narýchlo pribudli Jeff Obeng a Jan Sedláček, pričom napokon to vyšlo tak, že Jeff chytal v doraste a Jan bol dvojkou v áčku, nakoľko nám Chelsea nechala našu jednotku Guehiho na hosťovaní. Ako som už spomínal vyššie, na hosťovaní ostal aj N´Guessan, ktorého teda môžeme zaradiť medzi "nové tváre". V zime sme potom urobili ešte dva nákupy. Ako prvý prišiel gruzínsky záložník Jemal Pirtskhalaishvili o ktorom som mal isté pochybnosti, no skauti mi ho už dlhodobo odporúčali. Navyše, koncom roka 2040 mu v zmluve skončila výkupná klauzula, takže namiesto 3miliónov € sme zaňho zaplatili len 875tisíc €, čo už stálo za ten risk. Po ňom prišiel aj mladý brazílsky útočník Jorge Luiz, ktorý však strávil sezónu v doraste.

Zamestnanecký tím ostal tento rok vo všetkých kategóriách rovnaký.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Letnú prípravu sme začali na turné po Slovensku, kde však naše výkony neboli ideálne, nakoľko sme porazili len druholigové Lipany. Z trojzápasu s Dunajskou Stredou, Trnavou a Žilinou sme získali len pomyselné 2 body. Po návrate domov však naša forma stúpala. Na FMS Cupe sme zdolali dánsky Midtjylland i rakúsky Graz, čo znamenalo, že sme turnaj vyhrali, aby sme následne zdemolovali pražskú Duklu.

V zime sme najskôr vyhrali domáci Zimní ligu, kde boli našimi súpermi Wisła Kraków, Piast Gliwice a Cracovia. Následne sme formu na ligu ladili v Tipsport lige, ktorú sme tentokrát vyhrali, aj keď vyraďovacie boje boli veľmi tesné. Po postupe zo skupiny sme totiž v semifinále zdolali Dunajskú Stredu 1:0 a následné finále s Budějkami sme rozhodli až v penaltovom rozstrele. V závere prípravy sme ešte zdolali bratislavský Slovan, a v zápase usporiadanom na počesť nášho bývalého brankára Jaroslava Ostráka i dánsky AaB.

Leto | Zima

Na úvod taká zaujímavá vsuvka. Táto sezóna bola pre mňa jubilejná 20. na lavičke Drnovíc. Keď som sa spätne pozeral na naše výsledky, tak som prišiel k zaujímavej informácii. Postup medzi profíkov do 2. ligy nám trval 10 rokov. Následne nám postup medzi českú elitu trval 5 rokov a toto bola 5. sezóna na najvyššie úrovni. Dodržíme teda postupnosť jubilejných ročníkov a bude z toho titul? Ale nepredbiehajme, poďme pekne postupne. Do ligy sme vstúpili veľmi dobre. Postupne sme zdolali Brno, Budějovice, Slovácko, Jablonec, Pardubice i Příbram a bod sme uhrali so Slaviou. To nás katapultovalo na čelo tabuľky. Následne však prišla slabšia séria, ktorú odštartovala prehra so Sigmou, aby sme neskôr prehrali i so Zlínom a Libercom. Avšak ani táto negatívnejšia séria nebola úplne tragická, nakoľko sme s Plzňou získali bod a Vyškovu i Sparte nadelili poriadne vysoké debakle. Späť na pravidelnú bodovú vlnu sme sa dostali začiatkom novembra, práve po prehre v Liberci. Do konca jesene ostávalo ešte 6 kôl a my sme v nich získali 14 bodov za 4 výhry a 2 remízy. Dobré výsledky v závere jesene nás teda znova posunuli na čelo tabuľky, ktoré však bolo extrémne vyrovnané.

Jar sme odštartovali v podobnom duchu v akom sme zakončili jeseň. V úvodných piatich jarných kolách sme získali 13 bodov a stále sa držali na čele ligového pelotónu. Bohužiaľ sme sa nevyhli ani jarnej minikríze, počas ktorej sme v 4 zápasoch získali len 4 body, čo rozhodne nebola dobrá bilancia, vzhľadom na fakt, že sme bojovali o titul. Našťastie, 2 posledné kolá základnej časti sme zvládli, keď sme zdolali Bohemku a v ťažkom zápase i Baník, takže po 30. kole sme boli na 2. mieste. Súboj o titul sľuboval veľkú drámu, nakoľko rozdiel medzi prvou Slaviou a štvrtým Libercom bol len 4 body. My sme do skupiny o titul vstúpili veľmi dobre. Najskôr sme doma zdolali Liberec, potom uhrali bezgólovú remízu na Slavii, aby sme následne zdolali aj druhý pražský klub so začiatočným písmenom S. To nás opäť vrátilo na prvé miesto, o bod pred Slaviu. Všetko sme tak mali vo svojich rukách. V predposlednom kole sme hrali v Budějoviciach, ktoré sme až nechutne zdemolovali 8:1. V poslednom kole sme tak mohli spečatiť titul pred svojimi fanúšikmi, ale k tomu už nedošlo. Slavia totiž predposledné kolo nezvládla, prehrala v Liberci a my sme sa stali majstrami! Symbolicky, v 20. sezóne pod mojim vedením. Čísla vedia byť niekedy magické.

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

V MOL Cupe sme mali na jeseň prijateľný los. Síce sme sa nestretli so žiadnym poloprofesionálnym alebo amatérskym tímom, avšak vyhli sme sa prvoligistom. V 3., resp. 4. kole sme vyradili dva celky z F:NL, Karvinú a Teplice. V jarom štvrťfinále nás už čakal súper z ligy - Pardubice. Tie sme zdolali poľahky aj s náhradníkmi. V semifinále nás už čakal silný Baník, no ten sme sfúkli až prekvapivo hladko. Po roku sme si tak znova zahrali finále a znova proti Slavii. Nášmu súperovi sme mali čo oplácať. Navyše sme mali veľkú motiváciu vyhrať double, nakoľko pár dní pred finále sme v lige spečatili titul. Napokon z toho bolo pekné finále s radostným koncom pre nás. Slaviu sme zdolali 2:0, takže sme si po pár dňoch mohli zopakovať oslavy titulu.

V lete nás okrem ligových bojov čakalo aj posledné predkolo v Európskej lige. Dobrou správou bolo, že aj v prípade neúspechu sme mali istú skupinovú fázu Konferenčnej ligy, takže do dvojzápasu s Dunajskou Stredou sme šli bez stresu. Domáci zápas sme zvládli veľmi dobre. V 51. minúte sme viedli už 3:0, napokon z toho bolo víťazstvo 3:1. Odveta na Žitnom ostrove už bola vyrovnanejšia, DAC šli dokonca do vedenia, no nám sa v 54. minúte podarilo vyrovnať a tým nášho súpera odrovnať. Remíza 1:1 posunula do skupinovej fázy nás. V nej nás čakali Valencia, Lyon a APOEL. Našim cieľom bolo uhrať 3. miesto zaručujúce účasť v jarnej fáze Konferenčnej ligy, snom skončiť do 2. miesta.

Do bojov v skupinovej fáze sme vstúpili prehrou na Nuevo Mestalla. Následne sme uhrali prvý bod, keď sme doma uhrali bezgólovú remízu s Lyonom. Potom nás už čakal kľúčový dvojzápas skupinovej fázy, keď sme najskôr cestovali na Cyprus, aby sme následne hostili cyperský tím u nás. Kto čakal drámu a tuhý boj o postup, bol sklamaný. Cyperskému APOEL-u sme nedali absolútne žiadnu šancu, keď sme ho v oboch zápasoch zdolali 4:0, čím sme si zabezpečili minimálne 3. miesto v skupine. Následne nás čakal kľúčový zápas v boji o prípadný postup. Bohužiaľ, v zápase s Lyonom sme si vybrali poriadnu dávku smoly, keď sme zápas prehrali 1:0, pričom domáci na našu bránu vystrelili len raz a aj to z penalty. Pred posledným skupinovým zápasom sme boli stále v hre o postup, no naša pozícia bola zlá, nakoľko sme na Lyon strácali bod a Francúzi navyše hrali proti APOEL-u. My sme našu misiu zvládli, netopiere z Valencie sme doma zdolali, no podobne si viedol aj Lyon, takže aj napriek tomu, že sme v skupine nahrali pekných 10 bodov, ostali nám len oči pre plač.

Na jar sme teda pokračovali v Konferenčnej lige a našim prvým súperom bol chorvátsky Hajduk. Ten sme doma zdolali hladko 2:0. Na postup nám potom v Splite stačila aj bezgólová remíza. V 2. vyraďovacom kole nám los prisúdil taliansku Fiorentinu. Začínali sme doma, no vyrovnaný zápas sme nezvládli, keďže sme prehrali 0:1. Dôležité však bolo, že aj pred odvetou sme boli stále v hre o postup. Zápas v Taliansku pre nás začal dobre, nakoľko nás N´Guessan dostal do vedenia. Potom však domáci vyrovnali a keďže nám sa už skórovať nepodarilo, remíza 1:1 posunula ďalej taliansky celok.

Európska liga | Tabuľka | Konferenčná liga

Ďalšiu vynikajúcu sezónu majú za sebou naši dorastenci. Po ročnej odmlke sa znova vrátili na ligový trón, keď ligu vyhrali s 13-bodovým náskokom. K tomu pridali aj ďalšiu výhru v Jihomoravskom pohári, no následne im nevyšli Národní mistrovství, kde v semifinále vypadli so Slováckom, keď nezvládli penaltový rozstrel. Dobré meno klubu urobili naši dorastenci aj v All-Stars Cupe, ktorý dokázali vyhrať. Celkom slušne dopadol aj nábor juniorov, z ktorého sme podpísali 6 hráčov, pričom trio Martin Bečka, Michal Janoščin, Lukáš Jelínek vyzerá veľmi dobre. Takto vyzerala tohtoročná súpiska.

Myslím, že tento rok sme český prestupový trh rozsekali na márne kúsky. To, čo sme predviedli bolo niečo neskutočné, ale poďme pekne poporiadku. Odchody by som rozdelil do niekoľkých kategórii, pričom začneme tou najlepšou. Hervé Coulibaly, náš zlatý chlapec. V lete sa oňho zaujímala Chelsea, ktorá však posielala trápne ponuky vo výške max. 8 miliónov €. Už som bol pomaly zmierený, že ho predáme za nejakých 10 miliónov, až sa do hry vložil Arsenal a to bola naša záchrana. Kanonieri nám ponúkli 16 miliónov, napokon sme sa dohodli na 28. A potom to prišlo. Ozval sa aj Bayern, ktorý prihodil ešte 10 miliónov, takže Coulibalyho sme predali za 38 miliónov € + 50% z ďalšieho prestupu. Hervé, ďakujeme za všetko a prajeme ti ešte jeden veľký prestup! Mike Boahen, náš druhý africký klenot. Uňho to také dramatické nebolo, nakoľko Tottenham vyplatil jeho výkupnú klauzulu, takže na účte nám pristálo ďalších 13,5 milióna €. Druhou kategóriou hráčov boli odchody talentovaných mladíkov, ktorí u nás toho veľa nenahrali. Takto odišlo africké trio Jeff Obeng, Ibrahima Irié Bi, Michael Okeke. Za nich nám Liverpool, Inter a City zaplatili dokopy 27 miliónov €. Treťou kategóriou boli nechcené odchody. Tu patria útočník Aleš Boček a stopér Tim Majcen. Obaja patrili medzi naše opory, no obaja boli v klube nespokojní. Boček chcel novú zmluvu, ktorá bola mimo našich možností a Majcen bol dlhodobo nespokojný, lebo som mu do tímu nepriviedol žiadneho kamaráta (). Obaja si našli nové pôsobisko v Serii A. Dokopy sme na nich zarobili takmer 11 miliónov €. Ďalšou, predposlednou kategóriou, boli hráči, s ktorými som už nerátal. Tu sa napokon ocitli traja hráči - Andrea Belotti, Nicholas Luboyera a Ousmané Traoré. Prvých dvoch sme predali na Slovensko, Traorého do Poľska. Čistý zárobok vyše 3 milióny €. A napokon, opäť sme poslali niekoľko hráčov na ročné hosťovanie. Vo všetkých prípadoch išlo o mladíkov, ktorí by u nás nehrali pravidelne a tak sme radšej zvolili túto cestu. Prestupový zárobok sa napokon zastavil na sume 93 miliónov €!

Odchádzajúcich hráčov bolo potrebné nahradiť a myslím, že sa mi to celkom podarilo. Do základnej zostavy sme získali niekoľko talentovaných mladíkov, ktorí sa nám za ponúknutú šancu odvďačili výbornými výkonmi. Pravé krídlo Brahima Dabo skvelo nahradil N´Guessana (škoda len, že sa na jar nepríjemné zranil), stopér Uroš Miladinović sa okamžite stal lídrom našej obrany a to aj napriek tomu, že má len 18 rokov. Fantastický bol aj brankár Demis Zimmerhofer, ktorý si na svoje konto pripísal hneď 26 núl. Veľmi ťažkú úlohu mal juhoafrický stredný záložník Thabiso Matšoele, ktorý mal nahradiť Coulibalyho a myslím, že sa mu to podarilo viac než dobre. Do základu sa dostal aj český záložník Ondřej Koukal, ktorého som využíval na DM (Ondřej sa stal našou najdrahšou posilou, keď sme za neho zaplatili 4 milióny €). Zaujímavo dopadol aj súboj na hrote útoku, kde si to rozdali Vladimír Chvěja a Mario Abadía, pričom určiť víťaza si netrúfam, nakoľko obaja hrali slušne aj keď obaja ešte majú priestor na zlepšenie. Okrem týchto hráčov do tímu pribudol aj Adama Diawara, ktorý však prevažne plnil rolu náhradníka, Abdul Sidibé, ktorého sme obratom poslali na hosťovanie a Kweku Tefler, ktorý bol na rozhraní základu/lavičky. V závere sezóny sme do tímu dotiahli aj brazílčana s nemeckým pasom Geovaneho, ktorý sa v hodnotení top50 talentov umiestnil na 17. mieste, pričom bol bez klubu. Takže som ho podpísal aj bez skautingu a vyplatilo sa, nakoľko vyzerá veľmi sľubne. Do juniorky sme ešte pritiahli mladého útočníka Vítězslava Šípka.

Zamestnanecký tím sa tento rok rozrástol o päť nových členov. Postupne doňho pribudli traja Analytici výkonu - Jaroslav Jaroš, Vlado Petrović a Martin Látal, jeden Fyzioterapeut - Milan Šíp a jeden Skaut - Josef Tichota. Kvalita našich zamestnancov sa tak znova zvýšila.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Letnú prípravu sme už tradične odštartovali na turné po Slovensku, kde sme tentokrát vyzvali najlepšie slovenské celky. Po návrate domov sa nám podarilo vyhrať domáci FMS Cup, na ktorom sme zdolali Salzburg a Kodaň. V závere prípravy sme si ešte z chuti zastrieľali proti Pivínu.

Na úvod zimnej prípravy sme dokázali vyhrať Zimní ligu, kde sme v konkurencii Kolína, Feyernoordu a Olympiacosu uhrali 7 bodov, čo nám stačilo na celkové prvenstvo. Potom už nasledovala Tipsport liga, ale v nej sme tentokrát úspešní neboli. Skupinou sme síce dokázali prejsť, keď sme vyhrali s Líšňou i Opavou a bod uhrali s bratislavským Slovanom, ale následne sme v semifinále nestačili na Bohemku. V závere prípravy sme ešte stihli až prekvapivo ľahko zdolať Galatasaray i Celtic.

Leto | Zima

Ako obhajcovia titulu sme do ligy nevstúpili práve najlepšie. Příbram sme síce tesne zdolali, ale potom sme prehrali so Slaviou a len bod uhrali s Budějkami. Navyše sme v týchto zápasoch dostali až 6 gólov, čo rozhodne nebolo ideálne. Potom sa však do brány postavil Zimmerhofer a aj vďaka nemu sme nabrali skvelú formu. 12 nasledujúcich zápasov sme nepoznali chuť prehry, pričom hneď 10 z týchto zápasov sme vyhrali. Keď už som spomínal vplyv Zimmerhofera, tak to dokazujú aj štatistiky, nakoľko v týchto zápasoch dostal len 3 góly. Skvelú sériu nám prekvapivo uťala až Příbram, ktorej sme 1. decembra podľahli 0:2. Našťastie to na nás nezanechalo žiadne stopy. O 7 dní sme v dôležitom zápase zdolali Slaviu, následne i Budějovice a Jablonec, takže jesennú časť sme zakončili troma výhrami v rade a navyše bez inkasovaného gólu. Po jeseni sme teda zimovali na čele tabuľky, pričom na Slaviu sme mali 5 bodový náskok.

Aj jar sme odštartovali vo veľkom štýle. 9 zápasov bez prehry, z toho hneď 8 víťazných. Prvú prehru v jarnej časti nám pripravila až Sparta, ktorá nás v predposlednom kole základnej časti zdolala na jej ihrisku 1:0. Následne sme ešte stihli zdolať ostravský Baník a základnú časť sme mali úspešné za nami. Kto by si podľa výsledkov myslel, že titul máme pomaly v kapse, ten sa šeredne mýlil. Podobnú formu totiž mala aj Slavia, takže po základnej časti sme na ňu mali len 2 bodový náskok. Do skupiny o titul sme vstúpili výhrou v Jablonci, ale potom sme nezvládli kľúčový zápas so Slaviou a sešívaní sa pred nás dostali o 1 bod. Následne sme síce zdolali Liberec, ale v predposlednom kole nás zdolala Sparta, čo bola veľká škoda, nakoľko Slavia v tom istom kole len remízovala. Pred posledným kolom sme teda na pražský celok strácali 2 body a prípadný titul nemali vo svojich rukách. Posledné kolo sme zvládli, s Baníkom vyhrali 3:1. Z Prahy k nám dorazila správa, že Slavia len remízovala, takže sme mali na konte rovnaký počet bodov - 82. V náš prospech hralo skóre, ktoré sme mali +45, zatiaľ čo sešívaní "len" +44. V hlave som už spriadal majstrovské oslavy, no potom som zistil, že o titule rozhodujú vzájomné zápasy. Dovidenia, titul ide do Prahy!

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

V MOL Cupe som tento rok dával šancu najmä menej vyťažovaným hráčom. Na výsledkoch to bolo vidieť, keď sme hneď trikrát vyhrali len o gól, pričom s Příbramou až po predĺžení. Aj napriek tomu sme to však dotiahli až do finále, čo som bral ako úspech. Bohužiaľ, vo finále sme totálne vybuchli, keď sme Jabloncu podľahli 3:0, čo bolo dosť veľké sklamanie.

V lete nás čakalo posledné predkolo Ligy majstrov. Súperom nám bol belgický celok Club Brugge. Predpokladal sa vyrovnaný dvojzápas a na ihrisku sa to aj potvrdilo. Napokon z toho bol náš tesný postup, keď sme doma vyhrali gólom z penalty, aby sme následne v Bruggách uhrali postupovú remízu 1:1. Následný los základných skupín nás nešetril, keď nás poslal do skupiny H, kde už boli Bayern, Chelsea a Lazio. Do skupinových bojov sme teda išli s malou dušičkou. Na úvod nám Bayern pripravil peklo a prehru 5:0, ktorú si po zápase odskákali aj moji zverenci. Následne sme doma dostali trojku od Chelsea a situácia bola zlá. Potom nás už čakal dvojzápas s Laziom. V Ríme sme nehrali dobre, ale pomohlo nám vylúčenie domáceho hráča v 30. minúte zápasu. Aj napriek tomu sme inkasovali ako prví, ale v závere zápasu som sa rozhodol staviť všetko na jednu kartu - ofenzívu. Matšoele vyrovnal a Abadía nám v 93. minúte vystrelil tri body! Odveta doma už bola vyrovnanejšia. Vzadu sa nám podarilo udržať nulu a keď náš kapitán Jožko Koudelka premenil penaltu, bola z toho druhá výhra a istota 3. miesta! V posledných dvoch zápasoch sme prehrali s Chelsea i Bayernom, no v týchto zápasoch sme už ukázali viac futbalovej kvality. 3. miesto nás teda poslalo do Európskej ligy.

V 1. vyraďovacom kole nás čakal chorvátsky Hajduk, s ktorým sme sa stretli aj minulý rok v Konferenčnej lige. O postupujúcom bolo rozhodnuté už po domácom zápase v ktorom sme chorvátsky tím zničili 4:0, keď sa hattrickom zaskvel Chvěja. V 2. vyraďovacom kole sme nastúpili proti Udinese. S Talianmi sme odohrali dva vyrovnané zápasy. Ťahala nás predovšetkým skvelá defenzíva, ktorá dokázala v oboch zápasoch udržať čisté konto. Do štvrťfinále sme napokon postúpili po dvoch výhrach 1:0. V ďalšom kole nás čakala Fiorentina, ktorá nás minulý rok vyradila v Konferenčnej lige. Tentokrát však bola situácia oboch tímov diametrálne rozličná, najmä teda v tábore nášho súpera. Fialky totiž nemali práve najlepšiu sezónu, nakoľko sa v lige nachádzali až na 11. mieste a to sme chceli využiť. Doma sme taliansky celok zničili 4:0, takže v odvete som si mohol dovoliť luxus a postavil som náhradníkov. Tí vo Florencii prehrali 2:0, ale na našom postupe sa nič nezmenilo. Bolo jasné, že v semifinále sa už ľahkého súpera nedočkáme. Napokon nám los prisúdil nemecké Lipsko. V prvom zápase na ihrisku súpera sme nehrali dobre, domáci nás v podstate celý zápas pučili a nebyť skvelého Zimmerhofera, prehrali by sme aj viac ako 2:0. V domácej odvete sme teda mali poriadne ťažkú úlohu. No úvod zápasu sme mali ako z rozprávky. Prvých 30 minút sme hrali famózne a už v 26. minúte sme zmazali náskok nemeckého tímu. Potom sa hra vyrovnala, žiadne mužstvo nechcelo urobiť chybu. O osude dvojzápasu napokon rozhodol až samotný záver zápasu. V 87. minúte rozjasal zaplnený štadión Thabiso Matšoele, ktorý strelil náš tretí gól z priameho kopu, čím spečatil náš triumf 3:0 a zároveň nám zabezpečil nečakaný postup do finále!

Čakalo nás teda historické finále a to nie len pre náš klub ale i pre celý český futbal, nakoľko sme sa do finále Európskej ligy dostali ako prvý český tím v histórii. Finálový zápas sa hral na Aviva Stadium v írskom Dubline a našim súperom boli liverpoolskí The Reds. Čo sa týka nášho tímu, tak do finále sme šli v takmer plnej sile, nakoľko nám chýbal len dlhodobo zranený Dabo. Do zápasu som poslal túto zostavu:

Favoritom bol, samozrejme, anglický celok. Našim cieľom bolo prečkať očakávaný, úvodný tlak. No, napokon ostalo len pri cieľoch. 1. minúta, Demian Aime dáva hlavou na 1:0. 10. minúta, Demian Aime dáva na 2:0, pričom gól musí potvrdiť až VAR. 12. minúta, faul v našej 16tke, VAR potvrdzuje penaltu a Aime strieľa hattrick. 19. minúta, Aime sa dostáva za našu obranu a krížnou strelou zvyšuje na 4:0! Čo vám j*be? Veď my tu dnes dostaneme desiatku.

O víťazovi finále tak bolo rozhodnuté prakticky už po 20 minútach. Liverpool od stavu 4:0 trochu zvoľnil tempo, do hry sme sa konečne dostali aj my. V 25. minúte sa nám podarilo znížiť, keď sa presadil Matšoele. To anglický celok trochu vyviedlo z miery, no stále boli na koni. Ako sa neskôr ukázalo, dôležitý bol záver polčasu. V ňom sa nám podarilo streliť 2. gól, keď sa po centri Valrygga presadil Abadía. Do kabín sa teda šlo za stavu 4:2 pre The Reds. Druhý polčas sa hral prevažne v strede poľa, bez nejakých výraznejších šancí na oboch stranách. Potom prišla 78. minúta a v nej dosť šťastný gól z kopačky nášho Diawaru, ktorý využil zavar po rohovom kope. Jasný zápas sa zrazu zmenil na drámu. Liverpool však dobre bránil a tak nás do žiadnej šance nepustil. Potom však prišla posledná, štvrtá minutá nadstaveného času a v nej dlhá lopta za liverpoolskú obranu na rozbehnutého Abadíu, ktorý sa rútil sám na brankára Araúja. Vystrel! Kričala celá naša lavička. Boha, ten blázon ide do kľučky, pomyslel som si v duchu. Náš "blázon" to však zvládol. Obišiel Araúja, loptu zasunul do prázdnej brány a vyrovnal na 4:4! Kurv* jo, toto je ako v nejakej počítačovej hre!

Snáď nikto na štadióne i vo svete neveril, čo sa nám podarilo, no nám sa to naozaj podarilo. Čakalo nás teda predĺženie. V ňom oba mužstva ukázali svoju kvalitu. Hralo sa hore-dolu, jedna akcia striedala druhú. Obaja brankári museli predviesť niekoľko skvelých zákrokov, aby udržali svoje mužstvo v hre. O osude zápasu napokon rozhodla 115. minúta. V nej Liverpoolu vyšla akcia po pravej strane, ktorú gólom na 5:4 zakončil Abarca. Bohužiaľ, sily na ďalšie vyrovnanie sme už nenašli. Finále sme prehrali 5:4. no emócie, ktoré sme v ňom zažili si budeme pamätať ešte poriadne dlho!

Liga majstrov | Tabuľka | Európska liga

Zahanbiť sa nedali ani naši dorastenci. V lige sa im podarilo obhájiť titul, keď mali pred Spartou trojbodový náskok. Okrem toho vyhrali aj Jihomoravský pohár i All-Stars Cup. Sklamanie nastalo len na Národných majstrovstvách, kde v semifinále nestačili na Baník. Našim mladíkom sa darilo aj na európskej scéne. Pri premiére v Lige majstrov to dotiahli až do finále, kde však nestačili na rovesníkov zo Sparty. Tohtoročný nábor bol z tých menej vydarených, no napokon sme predsa len podpísali nejakých hráčov. Najlepšie vyzerajú Vladimír Barda a Lukáš Furik. Nováčikovia doplnili týchto hráčov.

Tak, dostal som sa až na koniec dnešného partu. Uznávam, je poriadne dlhý, najmä európska časť. Ale nedalo sa inak. Celkové pôsobenie v pohárovej Európe bolo neskutočné a ten záver, finálový zápas s Liverpoolom, bol čerešničkou na torte. Také finále som snáď v FM ešte nezažil, jedným slovom paráda. Teraz nastáva dôležitá otázka, čo ďalej? Sám som zvedavý, či ma hra ešte bude baviť. Motiváciou mi je vyhrať nejakú európsku súťaž, avšak neviem, či sa mi to podarí. Každopádne, ďalšiu sezónu začnem a uvidím. V komentároch môžete poprípade vyjadriť svoj názor, či ste za pokračovanie kancelárie alebo toto finále EL bol vrchol a treba ho ukončiť? Za prípadne odpovede vopred ďakujem. Zároveň ďakujem aj za komentáre k predchádzajúcemu partu :)

Odchody hráčov môžeme aj tento rok rozdeliť do niekoľkých kategórii. Začneme veľkou čistkou, nakoľko som sa rozhodol, že všetkých hráčov, ktorí sa nepresadia do áčka, predáme. Takto postupne odišli Ludvík Yunis, Jiří Mareček, Mateusz Formella, Yves Traoré, Mouroukou Berthé, Charles Mutyaba, Chérubin Kashala, Peter Hudák a Hassan Naser. Dokopy sme za nich zinkasovali takmer 7miliónov €. Do druhej kategórie by som zaradil dvoch hráčov, ktorí nepatrili medzi opory, no v klube som ich chcel udržať. Avšak ponuky, ktoré sme na nich dostali sme odmietnuť nemohli. Brankár Abdul Sidibé sa sťahoval do Young Boys za 10miliónov € a stredný záložník Adama Diawara do Manchestru United za 13miliónov €. A samozrejme sme sa nevyhli ani odchodom opôr. Ako prvý odišiel brankár Demis Zimmerhofer, s ktorým sme sa nevedeli dohodnúť na novej zmluvy. Jeho novým pôsobiskom sa stal Hoffenheim. Podobne to dopadlo aj s útočníkom Abadíom, ktorého sme predali do francúzskeho Brestu. Defenzívny záložník Geovane chcel odísť sám, nakoľko sa oňho začali zaujímať mužstva z Premier League. Nakoniec odišiel do Chelsea. A napokon odišiel aj mladý stopér Miladinović, za ktorého Chelsea zaplatila jeho výkupnú klauzulu. Dobrou správou však bolo, že Geovane i Miladinović u nás zostali na hosťovaní. Za túto štvoricu nám na účte pristálo bolestné vo výške 43,5milióna €. Na záver ešte jeden sentimentálny odchod. Stopér Aleš Machala u nás pôsobil niekoľko rokov, pričom išlo o nenápadného stopéra, ktorý atribútmi nijako nevynikal, ale na ihrisku hral vždy dobre. Bohužiaľ, nebol spokojný so svojou pozíciou v tíme (3./4. stopér) a tak som sa ho rozhodol pustiť do Budějovíc.

Odchodov z tímu síce bolo veľa, no nových hráčov sme už toľko nepotrebovali. Dôležité bolo nahradiť brankára a útočníka a to sa mi podarilo veľmi dobre. Do brány sme zo Sparty kúpili rumunského brankára Rareșa Anghela, ktorý sa okamžite stal našou oporou. Nového útočníka sme našli v slovinskom Maribore, kde sme si vyhliadli Tadeja Novaka, ktorý takisto skvelo zapadol do tímu. Okrem nich do tímu pribudol aj ľavý krídelník Jesús Angulo, ktorý bojoval o post jednotky s Valryggom. Z dorastu sme do áčka vytiahli duo Matěj Mareček - Lukáš Furik, pričom najmä z Marečka mám ohromnú radosť, nakoľko ide o nášho prvého odchovanca, ktorý sa dokázal výraznejšie presadiť v áčku (ak nerátam hráčov, ktorých som do dorastu kúpil vo veku 17+ rokov). Aby som nezabudol, tak opäť som posilnil aj dorast, do ktorého pribudli Kokou Alassani, Maissa Sylla, Khadim Diallo a Marek Zelenka.

Zamestnanecký tím sa tento rok rozrástol len o jedného človeka. Novým hlavným skautom sa stal Karel Hampel, ktorého sme dotiahli z Bolky.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Na úvod prípravy sme vycestovali na turné po Balkáne, počas ktorého sme vyzvali 2 chorvátske, 1 slovinský a 1 bosenský tím. Po návrate domov sme najskôr nastúpili proti pridruženým Rokycanom, aby sme následne vyhrali ďalší ročník domáceho FMS Cupu, keď sme v semifinále zdolali Hoffenheim a následne vo finále i Leeds. Letnú prípravu sme zakončili demoláciou Ždánic, ktorým sme strelili hneď 18 gólov.

Zimnú prípravu sme si už tradične spestrili Tipsport ligou, ktorú sme tento rok dokázali vyhrať. V skupine sme postupne zdolali České Budějovice, Líšeň i Slovan Bratislava, vo vyraďovacej fáze zasa Liberec i Hradec Králové. Okrem toho sme na domácom ihrisku privítali aj 4 európske mužstvá, pričom všetky 4 sme zdolali - Beşiktaş, Galatasaray, Šachťar a Rangers.

Leto | Zima

Do ligy sme vstupovali ako jeden z dvojice najväčších favoritov na zisk titulu (spolu so Slaviou) a tak nám povinnosť velila bojovať o majstrovskú trofej. Jesenná časť bola z našej strany veľmi dobra, nakoľko sme prehrali len raz a aj to až v poslednom kole, keď sme doma nestačili na Plzeň. Chlapci už zrejme boli hlavami pri vianočnej večeri. Okrem toho sme na jeseň stratili body ešte 4krát, avšak vyslovene ma hnevala len domáca remíza s Pardubicami. Zvyšné 3 remízy so Spartou, Jabloncom i Baníkom neboli žiadnou tragédiou, nakoľko išlo o kvalitných súperov. Inač taká malá zaujímavosť, ktorú som si všimol až teraz pri písaní partu. Všetky 4 remízy sme zaznamenali v 1. kole daného mesiaca, čo je celkom zaujímavá štatistika. Jeseň sme teda zakončili na 1. mieste, s pekným náskokom na Slaviu, avšak bol tu ešte v skvelej forme hrajúci Jablonec, ktorý skončil na prekvapivom 2. mieste.

Aj na jar sme potvrdzovali, že sme najlepším tímom krajiny, keď sme do odvetnej časti vstúpili 7 výhrami. Dokonca to vyzeralo, že titul by sme mohli získať už v základnej časti, nakoľko sme miestami mali aj 13-bodový náskok. V apríli však prišli dve zaváhania, keď sme najskôr prehrali so Slaviou a potom remízovali s Baníkom, avšak na našom 1. mieste po základnej časti sa už nič nezmenilo. V skupine o titul nám teda stačilo vyhrať 2 z 5 zápasov. Napokon sme nenechali nič na náhodu, vyhrali sme hneď 4 a tak sme po ročnej odmlke znova oslavovali majstrovský titul.

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

V MOL Cupe sme tento rok zažili zaujímavú situáciu, keď sme oba jesenné kola hrali počas alebo tesne po reprezentačnej prestávke, takže sme mali celkom problémy so skladaním zostavy. Na ihrisku sme však oba zápasy zvládli a tak sme sa predstavili aj v jarnej časti. Tu už som dával príležitosť len náhradníkom, ktorí to dotiahli do semifinále, kde však nestačili na Spartu, ktorej podľahli na jej ihrisku 0:1.

Keďže sme minulý rok skončili v lige na 2. mieste, v Lige majstrov sme začínali už v 2. predkole. Do skupinovej fázy nás teda čakala dlhá cesta, no ja som nám veril. Na úvod sme dostali rakúsku Austriu, ktorú sme dokázali zdolať doma i vonku, celkovým skóre 5:2. V ďalšom kole sme natrafili na portugalské Belenenses, ktoré hrá v posledných rokov veľmi dobre, nakoľko v posledných piatich sezónach sa vždy umiestnili v TOP3 portugalskej ligy. Na ihrisku ukázali kvalitu, ale na postup im to nestačilo, nakoľko sme ich v oboch zápasoch zdolali o gól. Poslednou prekážkou pred skupinovou fázou bol turecký Beşiktaş. Ten sme napokon zdolali až veľmi ľahko, keď sme v Turecku vyhrali 3:0 a doma 2:0.

Los skupín nás opäť nešetril, keď nás poslal do skupiny ku Manchestru United, Realu Madrid a Celticu. Každopádne, na Celtic sme si verili, takže našim cieľom bolo uhrať 3. miesto. Do skupinovej fázy sme vstúpili hladkou prehrou na Old Trafforde, ktorú vystriedala domáca výhra so škótskym súperom. V 3. kole sa nám podarilo šokovať futbalový svet, keď sme na Santiago Bernabeu uhrali remízu 0:0, za ktorú vďačíme najmä famóznemu Anghelovi v našej bráne, ktorý chytil hneď 8 striel. Po tomto zápase som tak trošku začal poškuľovať aj po prípadnom postupe, no Real nás schladil hneď v ďalšom zápase. Doma nám nadelili trojku, pričom za celý zápas sme ani raz nevystrelili na ich bránu. V závere skupinovej fázy sme ešte zdolali Celtic a uhrali cennú remízu s červenými diablami, takže nakoniec sme nahrali veľmi dobrých 8 bodov, ktoré nám zabezpečili 3. miesto a vyraďovaciu časť Európskej ligy.

V 1. vyraďovacom kole nás čakal Bayer. Ten sme doma zdolali 1:0, no v odvete to dlho vyzeralo na náš koniec. Našťastie, potom sme strelili 2 góly za 2 minúty, vyrovnali na 2:2 a tým pádom postúpili ďalej. V 2. vyraďovacom kole sme nastúpili proti Monaku. Doma nám zápase veľmi nevyšiel, takže remízu 1:1 som bral. Odveta už bola z našej strany omnoho lepšia. Rýchlo sme v nej išli do vedenia a postup sme napokon spečatili v záverečnej 10-minútovke, kedy sme strelili ďalšie 2 góly. V štvrťfinále sme sa predstavili proti Leicestru, ktorý neprežíval najlepšiu sezónu, čo sme chceli využiť. O postupujúcom bolo rozhodnuté prakticky po prvom zápase, v ktorom sme líšky zničili 4:0. V odvete sme spečatili postup remízou 3:3. Na britské ostrovy sme zamierili aj v semifinále, nakoľko nás čakal Leeds. V dvojzápase videli diváci fantastické divadlo z oboch strán. V prvom zápase sa nám podarilo dobyť Elland Road, keď sme triumfovali 4:2. V odvete sa však to isté podarilo aj anglickému celku, no našťastie u nás vyhrali len 3:2, takže po roku sme si znova zahrali finále!

V ňom nás čakali londýnski kanonieri, ktorým sme sa postavili rotterdamskom štadióne De Kuip. Dobrou správou bolo, že na finále som mal k dispozícii celý káder, pričom som na ihrisko poslal túto zostavu:

V úvode zápasu sa nám podarilo prečkať tlak Londýnčanov, keď nás dvakrát zachránil Anghel a potom sme nečakane udreli. Z priameho kopu sa fantasticky presadil Dabo, ktorý nedal brankárovi Simovićovi žiadnu šancu. Bohužiaľ, z vedenia sme sa radovali len 5 minút. O ďalších 5 minút už bolo 2:1 pre Arsenal a naša situácia bola viac ako zlá, nakoľko nás kanonieri zavreli na našu polovicu ihriska. Z veľkého tlaku však už ďalší gól nestrelili a tak sa šlo do kabín za stavu 2:1. V šatni som sa snažil chlapcov namotivovať, ale Arsenal hral skvelo. V 52. minúte premenil Vite penaltu, takže svojim druhým gólom v zápase zvýšil už na 3:1. Po tomto momente som sa rozhodol staviť všetko na jednu kartu, teda podobne ako minulý rok proti Liverpoolu. A prinieslo to svoje ovocie. Konečne sme začali hrať aj my a hneď v 58. minúte sme znížili na 3:2. Var však gól odvolal pre offside, ktorý bol naozaj milimetrový. Napokon sa ukázalo, že to bola veľká škoda, keďže v 87. minúte sme strelili regulárny gól z kopačky Koudelku, ktorý tým pádom mohol byť vyrovnávajúci. V závere sme sa snažili vyrovnať a poslať zápas do predĺženia, ale to sa nám nepodarilo. Po roku tak znova prehrávame finálový zápas a opäť veľmi tesne.

Liga majstrov | Tabuľka | Európska liga

Takmer dokonalú sezónu majú za sebou naši dorastenci. Tí ovládli medzinárodnú a takmer i domácu scénu, ale poďme pekne poporiadku. V lige sa im podarilo dokonať zlatý hattrick, keď zvládli napínavý boj so Spartou. Očakávaný triumf zaknihovali aj v Jihomoravskom pohári, avšak následne sa im nepodarilo vyhrať i Národní mistrovství, nakoľko v semifinále nestačili na Liberec. Veľký úspech dosiahli naši dorastenci na medzinárodnej scéne, keď dokázali vyhrať Ligu majstrov. Vo finále zdolali 2:0 Slovan Bratislava. K tomu pridali aj triumf v zimnom All Stars Cupe. Veľmi dobre dopadol aj nábor, z ktorého sme podpísali 5 nových hráčov, pričom najlepšie sa javia Tomáš Filip a Tomáš Hubník. Takto vyzerala súpiska na konci sezóny.

Tak, máme za sebou ďalší part. Minule som písal, že neviem, či budem ešte pokračovať, ale uspieť na európskej scéne je pre mňa veľké lákadlo. Ak mám byť úprimný, tak na víťazstvo v LM to nevidím, nakoľko výsledky proti TOP tímom sveta sú stále biedne, poprípade, ak sa mi aj podarí uhrať dobrý výsledok, tak je to väčšinou s dávkou šťastia. Zrejme to aj súvisí s tým, že každý dobrý hráč odo mňa po jednej-dvoch sezónach odíde a hráčov ako Koudelka, ktorý má kvalitu a už je aj v dobrom veku, je málo. Každopádne, na výhru v EL si celkom verím. Posledné dva roky ukázali, že na to máme a to by mohol byť ten hlavný cieľ do zvyšku tejto kancelárie a na to by som sa chcel aj zamerať. Tak to teda vyzerá, že táto jazda ešte nekončí :)
zároveň ďakujem za komentáre
Paji - s tými Európanmi máš pravdu. Mal som jednu sezónu (myslím, že to bolo keď som získal prvý titul), keď by som vedel základ vystavať snáď s 8 afričanmi a vtedy to bolo ozaj o nervy, keď som nemohol hrať s najsilnejšou zostavou ale samozrejme to bola moja chyba. Preto sa aj teraz snažím viac zamerať na európsky trh a v Afrike hľadať len tie úplne mega talenty, ktoré tímu dodajú veľkú kvalitu a kase veľké peniaze
dex - za iných okolností by som asi vyhodil notebook von oknom, lebo naozaj je to riadna dávka smoly, ale aspoň mám motiváciu pokračovať a možno sa tým pádom potešia aj čitatelia