Po postupe späť do F:NL som sa rozhodol začať s veľkou, avšak postupnou obmenou kádra, ktorej cieľom je postup do najvyššej súťaže niekedy v budúcnosti. Preto som sa v lete rozlúčil hneď so štvoricou hráčov, ktorá už nemala potrebnú kvalitu na túto úroveň. Respektíve, Eldar Galić a Petr Nikl by kvalitu aj mali, ale na ich poste sme mali pretlak a rozhodol som sa pre iných hráčov. Duo Nana Opoku a Milan Němeček radím do prvej kategórie.

Čo sa týka príchodov, tak opäť som zvolil osvedčenú taktiku - podpisy voľných hráčov + hosťovania. Hneď prvé dva podpisy mi vyšli na výbornú. Zdeněk Novák bol dirigentom našej obrany a Jiří Dort bol zasa ťahúňom našej ofenzívy a to aj napriek tomu, že na konci sezóny oslávil len 18. narodeniny. Zaujímavou posilou bol aj Michal Janda, ktorý však, najmä na jeseň trpel mnohými zraneniami, ktoré mu rozhodne neuľahčili aklimatizáciu v našom tíme. Ako som už spomínal, aj tento rok som priviedol niekoľko hráčov na hosťovanie. Matúša Rusnáka už poznáte a okrem neho do tímu pribudli aj Marián Pavúk a Miroslav Krejčík. Všetci traja u nás hrali zadarmo. Na vystuženie kádra som na konci prestupového obdobia podpísal krajných bekov - Miljenka Dovečera a Romana Burdu - ktorí sa však nedokázali výraznejšie presadiť, no aspoň nám zdvojili posty na krajoch obrany. Okrem áčka som v lete posilnil aj dorast, nakoľko peniaze za ich účasť v lige sú pre nás veľmi dôležité, takže som ich chcel zachrániť za každú cenu. Postupne teda do klubu prišli Lukáš Kopecký, Tomáš Valenta a Jiří Němeček.

Tento rok sa zamestnanecký tím rozšíril len o jedného člena a to Vojtěcha Peřinu, ktorý sa stal našim novým Športovým riaditeľom. Jeho príchodom sa kvalita našich zamestnancov ešte viac zvýšila.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Letná príprava bola tento rok o niečo kratšia, nakoľko sezóna v MČFL trvá o niečo dlhšie ako sezóna vo F:NL. Napokon sme stihli odohrať 5 zápasov, pričom sme ani raz neprehrali a na svoje konto si pripísali hneď 4 výhry. Po víťazstvách nad slovenskou Myjavou a poľskou Skrou Częstochowa sme znova zasadli aj na trón tradičného letného turnaja - FMS Cupu.

V zime sme mali podobne vydarenú prípravu ako v lete. V siedmych zápasoch sme zaznamenali bilanciu 6-1-0, pričom sme strelili až 27 gólov. Zaujímavosťou je, že sme už piatykrát v rade vyhrali Zimní ligu. Tentokrát boli našimi súpermi Námestovo, Vorwärts Steyr a TWL Elektra. Všetkých troch súperov sme dokázali zdolať.

Leto | Zima

Ako nováčikovi nám bookmakeri nedávali veľké šance na záchranu (posledné miesto), no ja som veril, že sme na tom podstatne lepšie ako pred dvoma rokmi. Preto bolo mojim cieľom sa čím skôr zachrániť. Do ligy sme vstúpili ako veľká voda, keď sme Brnu nadelili päťku, čo nás katapultovalo do čela tabuľky. V klube sme už začali snívať o zápasoch so Spartou či Slaviou. No potom sme prehrali 2 zápasy a zrazu by nám stačili aj zápasy s ich béčkami v 2. lige. Následne sme sa spamätali, pričom sme nabehli na šnúru 4 zápasov bez prehry, keď sme postupne bodovali so Slaviou, Táborskom, Žižkovom i Opavou. Peknú sériu nám prestrihla až Karviná, ktorej sme doma podľahli 0:1. No ani táto prehra na nás nezanechala výraznejšie stopy. V období od konca septembra do začiatku novembra sme mali asi najlepšiu formu, keď sme postupne zdolali Jihlavu, Teplice, Líšeň i Velvary. K dokonalosti nám chýbalo už len zdolať sparťanské béčko, no to by som chcel asi už priveľa. Každopádne jesenná časť bola z našej strany výborná a preto je veľká škoda, že jej záver nám nevyšiel. Všetko to odštartoval debakel, ktorý sme dostali v Třinci a následne to pokračovalo prehrami s Baníkom i Brnom. Našťastie, potom už prišla zimná pauza, ktorú sme strávili na peknom 9. mieste.

Pred jarnou časťou sme mali, paradoxne, bližšie k play-off o postup ako k zostupovým priečkam, čo bolo dobrým znamením. Cieľom teda bolo udržať si našu pozíciu a pohodlne sa zachrániť. Do jarnej časti sme vstúpili výhrou v Chrudimi, avšak ďalšie tri zápasy nám veľmi nevyšli, nakoľko sme v nich získali len bod. Trošku som sa začínal báť, či neskĺzneme do boja o záchranu, no keď sme zdolali Žižkov vedel som, že to bude dobré. Navyše, hneď v ďalšom zápase sme zdolali aj lídra súťaže z Opavy a potom získali aj bod v Karvinej. To už bolo o našej záchrane viac menej rozhodnuté, takže zvyšok sezóny sme už len dohrávali. Vďaka tomu som mal priestor na nejaké drobné experimentíky, ktoré nie vždy dopadli dobre, ale celkovo to bolo produktívne obdobie, ktoré nám môže dať veľa do budúcna. Sezónu sme napokon zakončili na veľmi dobrom 8. mieste s ktorým som bol veľmi spokojný.

Jeseň | Jar | Tabuľka |Hráči | Tímy | FK Drnovice

Do tohtoročnej edície národného pohára sme vstúpili famózne. Treťoligovému Vlašimu sme na jeho ihrisku uštedrili debakel 7:0! No prišlo 2. kolo a v ňom sme si pripísali nečakanú prehru, keď sme nestačili na treťoligový Čáslav, ktorý nás zdolal 1:0 po predĺžení. Po dlhej dobe sme si tak nezahrali s nikým z prvoligovej elity.

Zahanbiť sa nedal ani náš dorast. Ten má za sebou takisto vydarenú sezónu, ktorú zakončil, rovnako ako áčko, na 8. mieste, takže aj budúci rok si zahrá medzi českou elitou. Ďalší úspech pridali naši mladíci v Jihomoravskom pohári, ktorý dokázali konečne vyhrať (po veľmi dlhej dobe). To zaručilo dorastencom účasť na Národných majstrovstvách, kde však skončili hneď v štvrťfinále, v ktorom nešťastne prehrali s rovesníkmi z Liberca. O tieto úspechy sa postarali títo hráči, ktorých doplnili hráči z náboru, ktorý bol tento rok fantastický.

V lete 2034 sme prekonali ďalší míľnik novodobej histórie klubu, keď sa nám podarilo predať prvého hráča za peniaze. Pre pravidelných sledovateľov kancla asi nebude žiadnym prekvapenie, že tým predaným hráčom bola kométa minulej sezóny Jiří Dort. Jeho novým pôsobiskom sa stali České Budějovice, ktoré nám zaňho zaplatili 50tisíc € + 50% z ďalšieho predaja. Zároveň nám ho nechali na ročné hosťovanie, takže ďalšia super správa. O niečo neskôr sme predali aj krajného beka Romana Burdu, za ktorého nám Hlučín zaplatil takmer 19tisíc €. Roman bol u nás dvojkou na ľavom bekovi, no ide skôr o defenzívne ladeného obrancu a preto mi jeho odchod nevadil.

Musím sa pochváliť, že tohtoročné prestupy mi vyšli na jednotku. V podstate všetko, na čo som siahol sa premenilo na zlato. Takýto vydarený prestupak si naozaj dlho nepamätám. Prvou, staronovou posilou, sa teda stal Jiří Dort, ktorý aj tento rok potvrdil svoju kvalitu. Hneď po ňom do tímu pribudol fínsky ľavý bek Timo Vartiainen, ktorého sme objavili v Kladne. Spolu s Dortom vytvoril kvalitné duo na našej ľavej strane o čom svedčí aj jeho 11 ligových asistencií. Aj ďalšia letná posila, stopér Felipe Gil, bol výsledkom dlhých hodín skautingu. Našli sme ho vo Fiorentine (tej kolumbijskej) a okamžite zaradili do základnej zostavy, kde vydržal celú sezónu. Zaujímavo sa vyvíjal aj boj o post defenzívneho záložníka. Do tímu totiž pribudli hneď dvaja - Lukáš Bernát z Liberca a Josef Eliáš, ktorého predchádzajúcim pôsobiskom bola Mladá Boleslav. Obaja hrali výborne a ja som tak mal príjemné starosti pri skladaní základnej jedenástky. Skvelo sme posilnili aj útok. Martin Látal a Filip Štěpán mali pôvodne bojovať o post jednotky v útoku, no napokon sa Štěpán presunul na pravé krídlo a prinieslo to svoje ovocie, nakoľko sme vytvorili veľmi kvalitné útočné trio Dort - Látal - Štěpán. Pravé krídlo posilnil aj ruský futbalista Islam Abakarov, na ktorého sme mali dobré referencie od môjho kamaráta Pajiho, ktorý ho trénoval v Novom Jičíne, kde pôsobil v rokoch 2030-2032. Okrem týchto hráčov sme do tímu zobrali aj troch mladíkov na hosťovanie - Petra Ďuricu z Ružomberka, Lukáša Kalinu z Liberca a Martina Mazoucha zo Slovácka. Nemal som na nich žiadne nároky. Dôležité bolo, že u nás hrali zadarmo a keď to bolo potrebné, tak nahradili našich zranených, resp. vykartovaných hráčov.

Zamestnanecký tím sa tento rok veľmi nezmenil. Teda, aspoň čo sa áčka týka. Tu nastala len jedná zmena, keď môjho asistenta Jiřího Dvořáka, ktorý išiel okúsiť manažérsky chlebíček do Albrechtíc, nahradil mladý Petr Kaša. Na kvalite sa to však veľmi neprejavilo. Veľké zmeny nastali pri našich dorastencoch, kde sme privítali hneď 5 nových ľudí.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Letnú prípravu sme absolvovali v domácich podmienkach, pričom nás preverili 3 české a 3 zahraničné tímy. Pomyselné body sme stratili len za remízu s Hodonínom hneď v 1. zápase. Zvyšných 5 zápasov sme vyhrali, pričom sme po roku obhájili víťazstvo na tradičnom FMS Cupe, kde proti nám hrali Polonia Bytom a Inter Bratislava. Štvoricu tímov doplnil maďarský Vác.

V zime nás čakala podobná porcia zápasov. Opät sme ju trávili na domácich trávnikoch a opäť nám vyšla bravúrne, nakoľko sme ju zakončili s bilanciou 7-0-0. V ďalšom ročníku tradičnej Zimní ligy sme privítali 2 rakúske a 1 poľský celok - SC/ESV Parndorf, SC Ritzing a Gornik Jastrzebie a opäť sme túto súťaž vyhrali. Už 7krát v rade.

Leto | Zima

Ani pred touto sezónou nám bookmakeri nedávali veľké šance, keď nás tipovali na spodné priečky ligovej tabuľky. Ja som však veril, že sa môžeme pohybovať v kľudnom strede, ďaleko od zostupových priečok. Úvod sezóny nám však veľmi nevyšiel. Po 8. kole sme mali na konte len 7 bodov za domáce výhry s Karvinou a Teplicami a remízu v Jihlave. Vo zvyšných zápasoch sme už ťahali za kratší koniec, avšak treba povedať, že až v 4 prípadoch to boli tesné prehry o jeden gól. Zlom sezóny nastal na konci septembra, keď sme najskôr zdolali Hlučín, aby sme následne zaznamenali tri októbrové výhry v rade. Postupne sme zdolali béčka Plzne, Sparty i Baníka. V týchto zápasoch so slabšími súpermi sme ukázali svoju kvalitu a bolo to obdobie, kedy už aj letné posily vedeli, čo od nich chcem a tak nejak si to sadlo. Preto je škoda, že záver sezóny nám nevyšiel podľa predstáv. V závere jesene sme totiž zdolali len Velvary a bod sme uhrali s Karvinou. Prehier s Líšňou i béčkom Slavie sme sa mohli vyvarovať, no aj taký je futbal. Každopádne, od 4. po 15. miesto bola tabuľka poriadne našlapaná, takže jeseň sme zakončili na výbornom 7. mieste s 10-bodovou stratou na play-off a 7-bodovým náskokom na zostupové priečky.

Jarnú časť sezóny sme odštartovali so súpermi z hornej polovice tabuľky. V marci sme odštartovali fantastickú šnúru zápasov bez prehry, keď sme postupne remízovali s Brnom, Zlínom i Teplicami, pričom posledné 2 zápasy boli poriadne divoké, keď v nich padlo 6, respektíve 8 gólov. V apríli sme odohrali najlepší ligový mesiac, keď sme nahrali 13 bodov z 5tich zápasov, pričom sme zdolali aj Žižkov, Vyškov i lídra tabuľky z Třinca, teda všetko mužstvá nad nami. Keď sme potom máj odštartovali výhrami nad béčkami Plzne i Sparty, vyzeralo to s nami veľmi dobre. Zo 4. miesta tabuľky sme na play-off strácali len 4 či 5 bodov a média nás začali označovať za čierneho koňa súťaže. Bohužiaľ, veľký tlak sme neustáli. Postupne sme prehrali s Líšňou, ktorá nám ukončila 11 zápasovú šnúru bez prehry, i s béčkom Baníka. Sen o atakovaní play-off priečok sa nám teda rozplynul, ale napokon sme dokázali uhájiť 4. miesto, ktoré je vzhľadom na veľkosť nášho mužstva fantastickým úspechom!

Jeseň | Jar | Tabuľka |Hráči | Tímy | FK Drnovice

V MOL Cupe sme tento rok absolvovali už takú našu tradičnú cestu. Najskôr sme vyradili Nové Město z Divize, potom i treťoligový Chrudim, s ktorým sme ešte minulý rok hrali vo F:NL. Stopku nám v 3. kole vystavila plzenská Viktorka, ktorej sme na jej ihrisku podľahli 1:4. Pre našich mladých hráčov to však bola cenná škola pred peknou diváckou kulisou (vyše 4 000 ľudí).

Zaujímavú sezónu majú za sebou naši dorastenci. Tí nedokázali nadviazať na vydarenú minulú sezónu, práve naopak. Až do posledného kola bojovali o záchranu a chválabohu to zvládli. Napokon obsadili 12. miesto s jednobodovým náskokom na zostupové priečky. Dôležité je, že sa zachránili a tým pádom udržali pre klub dôležité financie za účasť v lige. V pohári to dotiahli do semifinále, kde však nestačili na rovesníkov zo Zbrojovky Brno. Aby tých zlých správ nebolo málo, tak nám nevyšiel ani nábor, z ktorého sme podpísali len 2 hráčov, pričom slušný potenciál vykazuje len jeden z nich. Hráči z náboru doplnili týchto hráčov.

Leto 2035 sme odštartovali veľkolepým predajom (na naše pomery). Pre pozorných sledovateľov kancla asi nebude žiadnym prekvapením, že tým predaným hráčom bol fínsky ľavý bek Timo Vartiainen, ktorý sa medzičasom prepracoval až do fínskeho reprezentačného áčka. Pôvodne nám naňho chodili ponuky od 20tisíc €, až prišiel Liberec, ktorý nám ponúkol 100tisíc €, čo som prijal. O niekoľko dní však ponuku vylepšil Jablonec (175tisíc €), aby neskôr prišla s ponukou aj Plzeň (375tisíc €!). Samotný Timo si vybral Jablonec a ja som bol zrazu v pokušení, nakoľko ponuka od Plzne bola výrazne lepšia. Napokon som to riskol, prestup do Jablonca zrušil a Tima znova ponúkol triu Jablonec, Plzeň, Liberec za 350 tisíc € + 50% z ďalšieho predaja. Na moju veľkú úľavu to všetky tri prijali a navyše nám ho všetky tri tímy chceli nechať na hosťovaní. Timo si napokon aj druhýkrát vybral Jablonec. Okrem Tima sme sa rozlúčili aj so štvoricou ďalších hráčov - Karel Puškáč a Jan Kameník s nami ukončili zmluvy, Damiana Furmana sme "predali" do Poľska a Stanislav Krmaš odišiel na hosťovanie do Znojma.

Ako letnú prioritu číslo 1 som si určil posilnenie stredu zálohy. To mi vyšlo fantastický, keď som podpísal dvoch mladíkov - Daniela Zimu zo Vsetína a Chorváta Nikolu Glavinu z Humpolca. Obaja hrali skvelo, pričom Glavina sa blysol hneď 17-timi ligovými asistenciami! Dôležitou postavou nášho celku sa stal aj stopér Aleš Machala za ktorého sme museli Táborsku vyplatiť kompenzáciu 55tisíc €. Aleš sa teda stal prvým hráčom, za ktorého sme museli zaplatiť, ale v tomto prípade neľutujem ani jedno jediné euro. Vydarenou "posilou" bol aj spomínaný Fín Timo Vartiainen. O niečo horšie sa viedlo Václavovi Janderovi, ktorý mal za úlohu nahradiť mladíka Jiřího Dorta, ktorý bol 2 roky našou ofenzívnou oporou. To sa mu nepodarilo, aj keď na jeseň mal niekoľko dobrých zápasov. Podobne bol na tom aj ľavý bek Lukáš Kalina, ktorému sme predĺžili hosťovanie z Liberca. Za vyslovene nevydarené prestupy by som označil príchody Petra Moravčíka a Thomasa Ahmadoua, ktorí sa nedokázali takmer vôbec presadiť.

Tento rok som sa opäť zameral aj na posilnenie dorastu, nakoľko hľadanie mladých talentov je moja najobľúbenejšia činnosť v hre. Ako prví prišli do dorastu Martin Ujec a Eldin Mehanović, ktorí neuspeli na nábore v Liberci, respektíve Sparte. V priebehu leta sme podpísali aj Vladislava Hánu a Murata Özdena z Loun, respektíve Poděbrad, pričom najmä do Hánu vkladám veľké nádeje. To najlepšie však prišlo až v zime. Karel Čech prišiel zo Sokolova, Nigérijčan Ezekiel Chidiogo prišiel z Řečkovic a Peter Hudák z Velvarov. Pôvodne mali ísť všetci traja do dorastu, no počas zimnej prípravy som im dal šancu v áčku a všetci sa v ňom udržali aj pre jarnú časť, pričom najmä Karel Čech sa prezentoval výbornými výkonmi.

Tento rok sa v zamestnaneckom tíme neudiali žiadne zmeny.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

V lete sme zvolili kratšiu prípravu, prevažne so slabšími tímami. Na tradičnom FMS Cupe nás doplnili tri slovenské tímy - Pohronie z 1. ligy a Liptovský Mikuláš so Šamorínom, ktoré hrajú v 2. lige. Na turnaji sme napokon narazili len na druholigistov, ktorých sme dokázali zdolať, takže sezónu sme odštartovali nepodstatnou trofejou.

V zime už bola naša príprava pestrejšia a najmä kvalitnejšia. Odštartovali sme ju Zimnou ligou, kde boli našimi súpermi druholigisti z Rakúska, Poľska a Maďarska - Amstetten, Bielsko-Biała a Győr. Následne sme vyzvali slovinského prvoligistu NŠ Mura a slovenských druholigistov z Podbrezovej a Púchova. Prípravu sme zakončili dvojzápasom s Táborskom z MSFL a Hustopečemi z Divize. Aj napriek vyššej kvalite našich súperov sme nezaznamenali ani jednu "stratu bodov", pričom sme mali fantastické skóre 40:9.

Leto | Zima

Bookmakeri nás konečne netipovali na boj o záchranu, čo bolo pred začiatkom sezóny rozhodne pozitívne. Jesennú časť sme odštartovali zaujímavo, keď sme v júli, respektíve auguste stratili body hneď 3krát (Zlín, Slavia B, Karviná), avšak na druhej strane sme neprehrali ani raz, takže už od začiatku sezóny sme sa pohybovali na priečkach, ktoré boli ďaleko od zostupu, ba čo viac, približovali sme sa k najlepším tímom súťaže. Za veľmi vydarenú časť sezóny považujem obdobie od začiatku septembra do začiatku novembra, kedy sme mali neskutočnú formu, počas ktorej nám výborne fungovala ofenzíva i defenzíva. V tejto časti sezóny sme postupne dokázali zdolať 7 z 8 súperov a to vrátane najlepších tímov ligy ako Jihlava, Vyškov, či Žižkov a dokonca aj lídra tabuľky z Opavy, ktorého sme na jeho ihrisku zdolali 3:0. Výbornú sériu nám napokon pretrhol až náš neobľúbený súper z Líšne, na ktorého to jednoducho nevieme. Našťastie, v záverečných dvoch kolách sme zdolali Chrudim i Zlín a tak sme zimovali na čele tabuľky, pričom sme mali rovnako bodov ako opavská lúza (ospravedlňujem sa ľuďom z Opavy, nemám proti ním nič, ale páči sa mi Pajiho označenie tohto mesta, respektíve klubu).

Dá sa povedať, že pred jarnou časťou sme mali takmer istú účasť v play-off o postup do Fortuna:Ligy. Samozrejme, stať sa mohlo čokoľvek, ale ja som veril, že pri našej kvalite neprehajdákame sľubný náskok 14 bodov. Na druhej strane sme sa však nemohli uspokojiť, nakoľko sme mali reálnu šancu na priamy postup a to by bola fantázia. Do jarnej časti sme vstúpili 2 výhrami a 2 remízami, pričom jedná z remíz bola práve s Opavou, ktorá nás teda na konci marca predbehla v tabuľke o 2 body. Následne sme sa však vzchopili, postupne sme zdolali Karvinú, Žižkov, Teplice i Vyškov, čím sme potvrdili našu kvalitu, nakoľko ide o tímy z hornej polovice tabuľky. Navyše, v týchto zápasoch sme nedostali ani jeden gól, čo je ďalším znamením našej kvality. Prerušenie víťaznej série a zároveň aj druhú prehru v sezóne nám na konci apríla pripravila Jihlava, ktorá hrala na jar skvelo, nakoľko to bol jej 9. víťazný zápas v rade. Aj z tejto prehry sme sa však dokázali oklepať a aj keď náš výkon proti Sparte nebol ideálny, výhra 1:0 znamenala 3 body a zároveň navýšenie náskoku pred Opavou. 4 kolá pred koncom sme mali situáciu vo svojich rukách, no ešte stále sme nemali vyhraté. Po Sparte sme zdolali i béčko Plzne a následne i béčko Baníka a postup bol blízko. Definitívne sme ho spečatili 17. mája, keď sme doma zdolali o záchranu bojujúci Chrudim! Po záverečnom hvizde tak mohli vypuknúť veľkolepé oslavy postupu do Fortuna:Ligy.

Jeseň | Jar | Tabuľka |Hráči | Tímy | FK Drnovice

Tohtoročné účinkovanie v MOL Cupe sme odštartovali klasickým dvojzápasom s tímami z Divize, respektíve ČFL/MSFL. V oboch prípadoch z toho boli veľké drámy, nakoľko v týchto zápasoch sme nastúpili s náhradníkmi, no napokon sme zdolali Rýmařov i Znojmo. Odmenou za postup nám bol zápas so Sigmou, ktorý nás zastihol v našej najlepšej jesennej forme, zatiaľčo Sigma sa vo F:L trápila. Summa summárum, ďalší skvelý zápas z našej strany a výhra 3:0! Vo výbornej forme nás zastihlo aj ďalšie kolo, kde sme nastúpili proti Baníku. Ten však, na rozdiel od Sigmy, bol takisto vo skvelej forme. V čase nášho zápasu bol lídrom F:L, no my sme sa nedali a vďaka skvelému výkonu obrany a najmä famózneho Ostráka v bráne, sme vyhrali 1:0, čím sme si vybojovali postup do jarnej časti, prvýkrát v novodobej histórii klubu. V štvrťfinále už naša púť súťažou skončila, nakoľko sme nestačili na Slaviu, no prehra 1:2 nie je žiadnym sklamaním. Navyše, konečne sme si zahrali aj pred našimi divákmi (z posledných 25 pohárových zápasov sme hrali doma len 5).

Dobrú sezónu majú za sebou aj naši dorastenci. Tí mali výbornú jeseň, ktorú zakončili na 3. mieste, no po horšej jari spadli na konečné 8. miesto, s ktorým však aj tak panuje spokojnosť. Chuť si naši mladíci spravili v Jihomoravskom pohári, ktorý dokázali vyhrať, keď vo finále zdolali rivala z Brna. Víťazstvo im zabezpečilo postup na Národne majstrovstvá, kde však vypadli hneď v 1. kole, keď nestačili na rovesníkov z Ostravy. Výsledky teda mali naši dorastenci skvelé, no horšie to bolo s náborom. Ten dopadol tento rok katastrofálne.

Ako sa v priebehu roka ukázalo, sezóna 36/37 bola z hľadiska prestupov zatiaľ najťažšou, akú som v Drnoviciach zažil. Všetko to odštartoval letný odchod nepotrebných hráčov, ktorí boli našimi oporami v nižších ligách, ale na F:L už nemali potrebnú kvalitu - Krmaš (CB), Holoubek (RM), Parížek (DM), Vyskočil (CM). Okrem nich odišiel zadarmo aj mladík z dorastu - Eldin Mehanović, ktorého som chcel pôvodne poslať na hosťovanie, ale to sa mi nepodarilo. Z áčka odišiel aj Islam Abakarov, ktorého si vyhliadol ruský Saturn za 35tisíc € a takisto stopér Zdeněk Novák a stredný záložník Michal Janda, ktorí odišli na hosťovanie do Hlučína, respektíve Prostějova. Toto všetko boli odchody, ktoré som inicioval ja. Bolo tu však aj viacero odchodov, ktoré neboli na môj podnet.

Ako prvý z klubu odišiel nádejný pravý bek Vladislav Hána, ktorému som už chcel dať šancu v áčku. On sa však rozhodol inak a tak sme ho predali do Jablonca za 175tisíc €. Hneď po ňom odišiel ďalší mladík, Murat Özden. S ním som však ešte nerátal a popravde sa mi nezdal až taký talentovaný, takže 400tisíc € z Liberca sme s vďakou prijali. Za najväčšie letné sklamanie som považoval odchod Nikolu Glavinu, ktorý bol jedným z našich kľúčových hráčov. Bohužiaľ, o rok mu končila zmluva a on ju nechcel predĺžiť. Keďže sme v situácii, že si nemôžeme dovoliť prísť o takéhoto hráča zadarmo, rozhodol som sa ho predať. Na moje sklamanie oňho nebol až taký záujem, takže sme ho museli streliť do Jablonca "len" za 400tisíc €. Útechou bol aspoň fakt, že Nikola u nás ostal na ročné hosťovanie. Keď už som si myslel, že odchody máme vyriešené, prišiel záver zimného prestupového obdobia a odchod ďalších troch kľúčových hráčov. Daniel Zima a Ezekiel Chidiogo odišli do Slavie, ktorá za oboch hráčov vyplatila výkupné klauzuly vo výške 425tisíc €. A aby toho nebolo málo, tak vedenie prijalo ponuku z Ostravy na nášho ďalšieho stredného záložníka, Nóra Roberta Møller Wolfeho, vo výške 550tisíc € (s bonusmi 700tisíc €). Na moju veľkú úľavu však Wolfe a Zima u nás ostali na hosťovaní do konca sezóny. A aby som nezabudol, tak sme zarobili takmer 290tisíc € za predaj Jiřího Dorta z Budějovíc do Hradca, nakoľko sme tam mali klauzulu o 50tich percentách z jeho predaja.

V lete som sa znova mohol pustiť do mojej najobľúbenejšej činnosti a to hľadania mladých talentov v rôznych kútoch sveta. Tentokrát to opäť prinieslo svoje ovocie, nakoľko sme podpísali niekoľko talentovaných mladíkov. Najskôr sme v Nórsku našli Roberta Møller Wolfeho. Neskôr som svoju pozornosť upriamil na africký kontinent, kde som objavil troch defenzívnych hráčov - stopér Modou Sène, pravý bek/stopér Geraldo Oliveira a defenzívny záložník/stopér Charles Mutyaba. Spolu nás stáli 26tisíc €. Samozrejme, nevynechali sme ani naše končiny. Zo Slovenska k nám dorazil Peter Kováčik a v Znojme sme objavili Josefa Koudelku. Napokon sme áčko posilnili aj o brazílskeho brankára Gabriela, o ktorého sme mali už dlhší čas záujem, ale dohodli sme sa až teraz. Medzi posily sa zaradili aj Nikola Glavina a Daniel Zima, ktorých situáciu som opísal vyššie.

Nakoľko nám náš dorast prináša do kasy pekné peniaze za účasť v dorasteneckej lige, snažím sa posilňovať aj ich tím. Najskôr som do dorastu dotiahol duo Komínek - Bárta z Liberca, respektíve Sparty. Okrem nich do klubu pribudol aj Branimir Hasić, ktorého sme našli v tíme Praga Vysočany a neskôr aj africký stopér Davis Komakech u ktorého sme čakali na dovŕšenie 18. narodenín (podpísali sme ho, keď ma 16 rokov).

2 zmeny nastali aj v trénerskom tíme, ktorý doplnili Vlastimil Slaměna z Oseku a Michal Breda z Františkových Lázni. Kvalita našich zamestnancov ešte rozhodne nie je na dostatočnej úrovni, no vzhľadom na našu reputáciu sme na tom celkom dobre.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Nakoľko sa naša reputácia postupne zvyšuje, v lete sme si mohli dovoliť zápasy s podstatne lepšími súpermi. Po výhrach nad Duklou a Vlašimom sme uhrali cennú remízu s chorvátskou Rijekou, čo rozhodne nebol súper ľahkého kalibru. Tento rok sa podstatne zvýšila aj kvalita tradičného FMS Cupu, kde boli našimi súpermi Spartak Trnava, Aberdeen a Greuther Fürth. Napokon sme na turnaji obsadili 2. miesto, keď sme vo finále nestačili na nemecký celok. V semifinále sme dokázali zdolať škótsky Aberdeen.

Podobne kvalitnú sme mali aj zimnú prípravu. V nej sme najprv zdolali chorvátske Cukarički, aby sme následne opäť vyhrali Zimní ligu. Tohtoročný triumf si však veľmi cením, nakoľko našimi súpermi boli 1860 München, Aalborg BK a Venezia FC. Navyše, na turnaji sme opäť ani raz neprehrali, pričom sme inkasovali len 1 gól, čo je rozhodne skvelá bilancia.

Leto | Zima

Po 15. rokoch v klube som sa dočkal! Začala nám sezóna č. 16, prvá vo Fortuna:Lige. Bookmakeri nás samozrejme tipovali na posledné miesto, avšak ja som bol optimistickejší. Rozhodne som sa chcel vyhnúť priamemu zostupu a najlepšie aj play-out, teda skončiť do 13. miesta. Za týmto cieľom sme vykročili skvelo, keď sme v Slovácku vyhrali 3:0 a po prvom kole sme boli na čele tabuľky. Ako sa však ukázalo, išlo skôr o nováčikovský elán, nakoľko z ďalších siedmych zápasov sme uhrali len 1 bod a to za remízu s Bolkou. Na druhej strane však treba povedať, že väčšinou sme hrali s tímami z prvej polovice tabuľky (Baník, Budějovice, Liberec, Slavia a Bohemians), preto som bol vyslovene sklamaný len z prehry s Varnsdorfom. Každopádne, z prvého miesta tabuľky sme klesli na posledné miesto a situácia bola vážna. Vyhrabať sa z problémov nám napokon pomohla výhra v pohári, ktorá nám dodala potrebné sebavedomie, ktoré sme si preniesli aj do ligy. V dôležitom dvojzápase sme zdolali Brno i Jablonec a nezastavila nás ani očakávaná prehra na Sparte. V novembri sme totiž zažili najlepší mesiac jesennej časti, keď sme postupne zdolali Pardubice, Příbram i Slovácko a bod sme uhrali aj so Sigmou. Z najhoršieho sme teda boli vonku, avšak nič sme ešte nemali vyhraté. V decembri nás čakali 4 ťažké zápasy, z ktorých sme dokázali vydolovať 2 body za remízy s Plzňou a Budějkami. 22 jesenných bodov nám stačilo na skvelé 10. miesto, vďaka čomu by sme sa vyhli bojom v skupine o záchranu.

Na jar nás čakalo ešte 11 zápasov základnej časti. Už ten prvý naznačil, že by to s nami nemuselo byť vôbec zlé. Síce sme v ňom prehrali, ale Slavii sme srdnato vzdorovali. Po zápase v Prahe sme nabehli na skvelú šnúru 5tich zápasov bez prehry, počas ktorej sme najskôr zdolali duo Mladá Boleslav - Varnsdorf, aby sme následne trikrát za sebou remízovali a to s Bohemkou, Brnom a Jabloncom. V tabuľke sme sa stále viac a viac vzďaľovali priečkam znamenajúcim účasť v skupine o zostup. Avšak po dvojzápase s Plzňou a Spartou, ktorá nám uštedrila najväčší debakel sezóny (0:4), nás čakal dramatický záver základnej časti. O čierneho Petra v podobe 11. miesta, ktoré znamená účasť v skupine o záchranu, bojovalo hneď 5 mužstiev. To, že do tejto partie tímov nepatríme sme dokázali na ihrisku vo veľkom štýle. Postupne sme totiž zdolali Pardubice, Příbram i Sigmu a tak sme základnú časť napokon zakončili na fantastickom 8. mieste. Namiesto bojov o záchranu nás teda čakali zápasy o pohárovú Európu. V dvojzápase sme vyzvali Pardubice, ktoré sme v sezóne už dvakrát zdolali. No tentokrát to chcel osud inač. V Pardubiciach sme hrali katastrofálne, takže prehra 0:1 bola ešte milostivá. V domácej odvete sme sa zlepšili, no opäť sme inkasovali ako prví. Napokon z toho bola remíza 1:1a pre nás koniec skvelej sezóny.

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

Tohtoročná edícia MOL Cupu bola pre nás nezvyčajná, nakoľko sme ako účastník F:L začínali až v 2. kole. Celú jesennú časť súťaže sme mali šťastie na los. Najskôr sme totiž vyradili Vlašim z ČFL a neskôr aj Vyžlovku z Divize. Aby toho nebolo málo, tak aj v 4. kole sme dostali prijateľného súpera - Varnsdorf. Ten sme poľahky zdolali a tak sme sa znova kvalifikovali aj do jarnej časti. V štvrťfinále sme už také šťastie nemali. Podobne ako minulý rok, aj teraz sme hrali so Slaviou, ktorá s nami urobila krátky proces. Po prehre 0:3 sme sa so súťažou rozlúčili.

Mladíci majú za sebou ďalšiu vydarenú sezónu. Škoda zlého úvodu jesene, mohlo z toho byť ešte lepšie umiestnenie, no aj so 7. miestom panuje spokojnosť. Skvelú prácu odviedli naši dorastenci aj v Jihomoravskom pohári, ktorý dokázali suverénne vyhrať, pričom v semifinále nadelili Brnu debakel 4:0. Odmenou im bola ďalšia účasť na Národných majstrovstvách a v nich sa im takisto darilo. Najskôr dokázali zdolať Budějky, aby následne dvakrát zvládli penaltový rozstrel. To ich posunulo až do finále, kde im to už bohužiaľ nevyšlo. Tretí penaltový rozstrel už nezvládli a tak sa z víťazstva radovali dorastenci z Ostravy. Čo sa týka náboru, tak ten nebol nejako extra vydarený, no predsa len aspoň dvaja hráči majú aký-taký potenciál - Kenan Kovačević a Ján Šmicer. Nováčikovia z náboru teda doplnili zvyšok dorasteneckého tímu.

Po vydarenej premiérovej sezóne medzi českou elitou som očakával, že o našich hráčov bude dosť veľký záujem. Výpredaj začal už tradičným odchodom hráčov, ktorým nebola predĺžená zmluva. Tento rok išlo o päticu hráčov, ktorí nemali potrebnú kvalitu na túto úroveň, respektíve mohli by u nás pôsobiť ako dvojky na ich postoch, no ich platové požiadavky boli dosť prestrelené, vzhľadom na ich úlohu v tíme - Martin Zelený (GK), Michal Janda (SZ), Petr Moravčík (LW), Miljenko Dovečer (RB), Josef Eliáš (DM). Brazílsky brankár Gabriel, ktorého sme do tímu získali len pred 6timi mesiacmi by si veľa nezachytal a preto som ho poslal na hosťovanie k opavskej lúze, no toto hosťovanie nebolo vydarené, nakoľko chytal veľmi málo (od tohto momentu to bude aj pre mňa opavská lúza!). Okrem toho sme v lete uskutočnili aj dva predaje. Najskôr z tímu odišiel mladík Branimir Hasić, ktorý pôsobil minulú sezónu v našom doraste. Išlo o zaujímavého hráča s veľkým potenciálom, preto som nebol prekvapený, že okolo neho začali krúžiť talianske tímy. Ich ponuku vo výške 1,5milióna € napokon dorovnala aj Sparta a Hasić si vybral práve pražský celok (jeho prestup sa nezobrazil medzi odchodmi, no peniaze nám na účet prišli - to som si skontroloval ). Po Hasićovi sa do Prahy sťahoval aj ďalší talentovaný mladík, tentokrát však aj so skúsenosťami z nášho áčka - Josef Koudelka. Toho sme predali do Slavie za 1,9milióna €, pričom nám ho pražský tím nechal na ročnom hosťovaní.

O niečo pestrejšie, ale zároveň aj smutnejšie bolo zimné prestupové obdobie. Ako prvý od nás odišiel Felipe Gil, ktorý nedokázal naplniť svoj potenciál a tak sa za 350tisíc € vrátil do svojej rodnej krajiny. Začiatkom februára prišiel veľký šok pre našich fanúšikov, keď som "musel" pustiť dvoch našich ofenzívnych ťahúňov. Okolo Karla Čecha sa začali motať popredné české kluby a čo bolo ešte horšie, tak aj niekoľko zahraničných. A keďže Karel mal v zmluve výkupnú klauzulu pre tímy zo zahraničia, rozhodol som sa ich rýchlo odmietnuť, pričom som vyšperkoval ponuku od domácich tímov na 1,7milióna €. Samotný hráč si napokon vybral České Budějovice. Podstatne ťažšie rozhodovanie som mal v prípade nášho snipera Petra Kováčika. Ten sa na moje veľké sklamanie rozhodol vrátiť domov na Slovensko, keď neodolal vábeniu Slovana. Ako pomstu som sa rozhodol bratislavský klub poriadne podojiť, takže nám napokon museli zaplatiť 2,8milióna €. Čerešničkou na torte bol odchod afrického stopéra Davisa Komakecha, ktorý u nás pôsobil v doraste, pričom budúcu sezónu som ho chcel posunúť do A-tímu. To som však už nestihol, nakoľko nám zaňho Sparta zaplatila 3milióny € a to bola ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť (Sparta nám ho navyše nechala na polročnom hosťovaní). Aby som nezabudol, tak u všetkých hráčov máme klauzulu o 50% z ďalšieho predaja, čo je moja základná podmienka pri každom predaji (samozrejme okrem tých, kde je vyplatená výkupná klauzula alebo pri ponukách, ktoré automaticky príjme vedenie).

Prestupové leto sme odštartovali príchodom trojice afrických hráčov. Nicholas Luboyera odohral sezónu v doraste, Abdala Moiane bol našou brankárskou jednotkou a Cyrille Diabagaté zatiaľ nenaplnil moje očakávania. Veľké nádeje vkladám aj do ďalšieho stredného záložníka - Martina Tobiáša - ktorého sme si našli v Hlučíne. Verím, že už v budúcej sezóne by mohol byť našou veľkou oporou. U ďalších dvoch hráčov sme museli ich klubom vyplatiť kompenzáciu vo výške 62tisíc €. Pri Poliakovi Stanisławovi Marciniakovi, ktorého sme našli v Líšni mi to nevadilo, nakoľko podával výborné výkony, no pri Ludvíkovi Yunisovi to už také dobré nebolo, čo je veľká škoda, nakoľko som s ním rátal ako so stopérom základnej zostavy. Ďalší noví hráči prišli do tímu až v zime. Útočník Ousmane Traoré mal nahradiť odchádzajúceho Kováčika, no úvodný polrok mu veľmi nevyšiel, keď strelil len 3 góly. Michal Lingr prišiel skôr na rozšírenie kádra, no jeho výkony boli celkom dobre, takže s ním rozhodne môžeme rátať. A aby som nezabudol, tak v samotnom závere sezóny do tímu pribudlo aj duo Robert Latocha - António Prazeres, no v ich prípade sa dá skôr hovoriť ako o posilách do budúcej sezóny.

Zamestnanecký tím sa tento rok rozrástol o jedného muža. Josef Holakovský sa stal našim novým Vedúcim rozvoja mládeže. Kvalita našich zamestnancov stále nie je na požadovanej úrovni. V závere sezóny som však rozbehol skauting potenciálnych nových zamestnancov, no ku koncu sezóny som nemal ešte nikoho podpísaného. V budúcom parte by sa to už malo zmeniť.

Hráči | Súpiska | Zamestnanci

Letnú prípravu sme odštartovali zápasom s našim pridruženým klubom, po ktorom už prišiel vrchol prípravy - domáci FMS Cup, na ktorom sme privítali 3 tímy z britských ostrovov. V silnej konkurencii sme obsadili 2. miesto, keď sme najskôr zdolali druholigový Bournemouth, aby sme následne vo finále prehrali s Evertonom, s ktorým sme však uhrali fantastickú remízu 2:2 (aj keď treba uznať, že s veľkou dávkou šťastia). V závere prípravy sme ešte zdolali dánsky Midtjylland a následne rozstrieľali Babice nad Svitavou.

Počas zimy som svojim zverencom naordinoval poriadne ťažkú prípravu, ktorú však zvládli veľmi dobre. Pri premiérovej účasti v Tipsport Lige sme to dotiahli až do finále, kde sme však nestačili na Dunajskú Stredu. V skupine sme zdolali Brno, Jihlavu i Spartu B a následnej aj Pardubice v semifinále. Okrem toho sme zdolali aj nemecký Norimberg, ktorý bojuje v Bundeslige 2 o návrat medzi nemeckú elitu. V závere sme dokázali vyhrať aj domácu Zimnú ligu, kde sme v konkurencii QPR, Cercle Bruggy a SV Ried nahrali 7 bodov.

Leto | Zima

Po vydarenej minulej sezóne nás už bookmakeri netipovali na najväčšieho favorita na zostup, čo bolo povzbudzujúce. Do sezóny sme vstúpili tesnou výhrou v Olomouci, ktorú nám zariadil Karel Čech. Podstatne horšie sa nám viedlo v auguste, počas ktorého sme dokázali zdolať len pražskú Bohemku. Na druhej strane sme však uhrali bod s Budějkami i Libercom, takže bilancia 1-2-2 nebola až taká zlá. O niečom úplne inom bol september. Ten sme odštartovali cennou remízou so Spartou, aby sme následne zdolali Slovácko i Vyškov, takže mesiac sme zakončili bez prehry. Naše výsledky boli ako na hojdačke a takto sme pokračovali aj v októbri. Ten sme začali ťažkým trojzápasom s Plzňou, Jabloncom a Slaviou, z ktorého sme dokázali vydolovať len jeden bod a to za remízu v Doosan Aréne. Trojzápasovú sériu bez víťazstva sme pretrhli až v posledný októbrový deň, keď sme doma dokázali zdolať Opavu. Na túto výhru sme dokázali nadviazať ďalším vydareným mesiacom, tentokrát novembrom. V ňom sme zaznamenali na chlp rovnakú bilanciu ako v septembri, keď sme najskôr zdolali Brno i Příbram, aby sme si následne rozdelili body so Sigmou. Zaznamenali sme teda ďalší mesiac, počas ktorého sme ani raz neprehrali. Aby sme si udržali konzistentnosť našich výkonov, tak v poslednom jesennom mesiaci sme pre zmenu ani raz nevyhrali. Doma sme dokázali dvakrát remizovať, keď sme si najskôr podelili body s Pardubicami a následne aj s Libercom, pričom vonku sme podľahli Českým Budějoviciam. Celkovo sme teda nahrali 28 bodov, čo nám stačilo na skvelé 8. miesto.

Pred začiatkom jarnej časti som nemal veľké očakávania, nakoľko sme sa cez zimu citeľne oslabili, no veril som, že by sme sa mohli pohybovať na priečkach, ktoré by nám zaručovali neúčasť v skupine o záchranu. Úvod jari nám vôbec nevyšiel, keď sme postupne tesne prehrali s Bohemkou, Baníkom i Spartou. Späť na bodovú vlnu sme sa dostali až koncom februára, kedy sme zdolali Slovácko, aby sme následne vyhrali aj s Vyškovom a bod uhrali s Plzňou. Sériu dobrých výsledkov nám pretrhol až Jablonec, s ktorým sme prehrali 1:2, aby sme následne podľahli aj pražskej Slavii. Skupina o záchranu sa nám nebezpečne približovala, no našťastie sme skvelo zvládli záver základnej časti, počas ktorého sme zdolali Opavu i Brno a následne uhrali remízu 0:0 na ihrisku Příbrami. To nás napokon vyšvihlo na 9. miesto, ktoré nám po roku znova zaručilo účasť v európskom play-off. V ňom sme, podobne ako vlani, natrafili na Pardubice. Tentokrát to však bolo o niečom inom. V oboch zápasoch sme boli omnoho lepším tímom a tak sme po dvoch výhrach zaslúžene postúpili ďalej. Bohužiaľ, vo finále sme sa absolútne nevyznamenali, keď sme Bohemke podľahli v oboch zápasoch, pričom sme jej nestrelili ani gól. Tento dvojzápas bol teda čiernou škvrnkou inač vydarenej sezóny, v ktorej sme dokázali vylepšiť minuloročné postavenie.

Jeseň | Jar | Hráči | Tímy | FK Drnovice

Základná časť | O titul | Európske play-off | Európske play-off finále | O záchranu | Play-out

MOL Cup sme odštartovali na ihrisku treťoligového Vamberku, ktorý sme zdolali 4:0, aby sme následne vyradili aj druholigovú Karvinú. V 4. kole sme mali prijateľný los, keď sme sa síce nevyhli tímu z F:L, ale Slovácko sme brali všetkými desiatimi. Napokon bol z toho vyrovnaný zápas so šťastnejším koncom pre nás. Po roku sme sa teda znova kvalifikovali aj do jarnej časti súťaže. V štvrťfinále boli našim súperom Bohemians. Nakoľko sa hral zápas na ich štadióne, boli favoritom, no my sme sa zomkli a s veľkou dávkou šťastie sme v Prahe vyhrali, keď víťazný gól strelil v predlžení Filip Štěpán. Týmto víťazstvom sme si utvorili nový klubový rekord, pričom sme boli hladní po ďalších víťazstvách. Bohužiaľ, v semifinále sme opäť cestovali do Prahy, keď bola našim súperom Sparta. V zápase sme podali dobrý výkon, ale ten nám nestačil na viac ako na prehru 1:0, ktorá nás zo súťaže vyradila tesne pred bránami finále.

Zaujímavú sezónu majú za sebou naši dorastenci. Tí hrali tento rok výborne a v lige dokonca atakovali medailové priečky. Napokon im ostali len oči pre plač, keď získali len zemiakovú medailu, avšak v klube sme s nimi veľmi spokojní. Trošku nás mrzí, že v Jihomoravskom pohári nezvládli najdôležitejší zápas, keď vo finále podľahli Brnu, takže sa im nepodarilo kvalifikovať na Národné majstrovstvá. Dobré meno klubu však urobili na zimnom All Stars Cupe, kde síce najskôr prehrali s holandským AZ, ale následne zdolali Benficu i AEK a to im stačilo na postup zo skupiny. Turnaj sa pre nich skončil v následnom semifinále, v ktorom tesne podľahli madridskému Atléticu. Aby tých dobrých správ nebolo málo, tak tento rok nám skvelo vyšiel nábor juniorov. V ňom sme podpísali hneď 7 hráčov, pričom hneď 4 z nich majú veľký potenciál - Roman Fiala, Lukáš Stejskal, Hassan Nasser a Chérubin Kashala. Nováčikovia teda doplnili týchto hráčov.

Počas letnej prestávky sme na klubovú mailovú adresu dostali mail zo zaujímavej mailovej adresy: miles.jacobson@sigames.com. Pri jej prečítaní som spozornel, nakoľko mi to meno bolo pomerne známe. Text mailu bol pomerne rozsiahly, ale v skratke by sa dal zhrnúť takto: "Dobrý deň, volám sa Miles Jacobson a som šéf Sports Interactive. Možno poznáte našu úspešnú sériu Football Manager. Na internete sme sa dočítali o Vašej peknej ceste z 8. ligy až medzi najlepšie české tímy a to nás zaujalo, keďže o niečo podobné sa v našej hre pokúša mnoho hráčov. Týmto Vám navrhujeme spoluprácu formou sponzorstva dresov, kde by bolo uvedené naše logo." Samozrejme, hru poznám veľmi dobre a tak som to s vedením prebral, nakoľko sa mi ten nápad páčil. Klubové vedenie súhlasilo, ale malo jednu podmienku: musia sa zachovať klubové farby, teda domáci dres bude modrý, hosťovský biely. S tým v SI súhlasili, avšak aj oni mali nejaké podmienky: 1. dresy navrhnú oni (asi nám neverili), 2. na dresoch bude použitá aj zlatá farba, ktorá bude symbolizovať nové, zlaté obdobie klubu a 3. vytvoria nám aj špeciálny tretí dres, ktorý bude plne v ich réžii. S tým sme súhlasili, no dali sme si ešte jednu podmienku: konečné rozhodnutie bude na nás! Napokon nám z Anglicka poslali niekoľko návrhov, z ktorých sme vybrali tieto tri. Dámy a páni, toto sú naše nové dresy od sezóny 2037/2038: